Takmer 900 útokov za 12 hodín. AI zrýchľuje cestu od spravodajských dát k útoku. Vojna sa začína viesť v úplne inom tempe
Takmer 900 útokov za 12 hodín. Operácia USA a Izraela proti Iránu ukazuje, ako umelá inteligencia zrýchľuje vojenské rozhodovanie, skracuje „kill chain“ a mení spôsob vedenia moderných vojen.
Počas prvých 12 hodín spoločnej americko-izraelskej operácie proti Iránu došlo podľa správ k takmer 900 útokom na rôzne ciele. Takéto tempo by bolo ešte pred pár rokmi prakticky nemožné. Podobná operácia by sa plánovala dni, možno aj týždne, upozorňuje interestingengineering.com.
Nie je to len otázka výkonnejších zbraní alebo modernejších lietadiel. Časť práce dnes robia systémy umelej inteligencie, ktoré analyzujú obrovské množstvo spravodajských dát. Satelitné snímky, záznamy z dronov, zachytenú komunikáciu či pohyb techniky.
To, čo by analytický tím skúmal celé hodiny, dokáže algoritmus prepočítať v priebehu sekúnd. Práve preto sa dnes vojenskí analytici čoraz častejšie bavia o tom, že moderné konflikty sa začínajú viesť v tempe, ktoré je pre človeka čoraz ťažšie kontrolovať.
Ako AI skracuje vojenský „kill chain“, teda reťazec od identifikácie cieľa po útok
V armádnom prostredí sa často používa pojem kill chain. Ide o celý proces, ktorý vedie od momentu, keď armáda objaví potenciálny cieľ, až po chvíľu, keď naň dopadne zbraň.
Nie je ale len jediný krok. Najprv treba cieľ identifikovať, potom analyzovať spravodajské dáta, potvrdiť informácie z viacerých zdrojov, preveriť právne riziká a až nakoniec príde rozhodnutie veliteľa.
Neprehliadni
Ešte pred pár rokmi mohol tento proces trvať hodiny alebo dokonca celé dni. Moderné systémy umelej inteligencie však dokážu analyzovať satelitné snímky, záznamy z dronov či zachytenú komunikáciu v priebehu sekúnd.
To znamená, že operácie, ktoré sa kedysi plánovali celý deň, sa dnes môžu pripraviť v priebehu niekoľkých minút. Práve toto výrazné zrýchlenie rozhodovania je jeden z dôvodov, prečo sa moderné vojny začínajú viesť úplne iným tempom než v minulosti.
AI dokáže navrhnúť ciele útoku rýchlejšie než človek dokáže analyzovať dáta
Craig Jones z Newcastle University, ktorý sa venuje výskumu moderných vojenských operácií, upozorňuje na jednu zásadnú zmenu. Systémy umelej inteligencie dnes dokážu generovať odporúčania pre útoky rýchlejšie, než by ich stihol analyzovať ľudský tím.
Algoritmy totiž spracúvajú obrovské množstvo dát naraz. Satelitné snímky, záznamy z dronov, zachytenú komunikáciu či pohyby vojenskej techniky. To všetko dokážu prepojiť v priebehu sekúnd.
Výsledok je, že armáda môže plánovať viacero typov operácií súčasne. V rovnakom čase môže napríklad útočiť na veliteľské centrá, potláčať protivzdušnú obranu a zasahovať infraštruktúru alebo logistické trasy.
Ešte pred pár rokmi by sa takéto operácie robili postupne. Najprv jeden cieľ, potom ďalší. Dnes sa často odohrávajú paralelne, čo výrazne zrýchľuje celé vojenské operácie.
Človek je stále v rozhodovaní, ale má čoraz menej času
Zástancovia vojenských systémov umelej inteligencie zdôrazňujú, že konečné rozhodnutie má stále robiť človek. Algoritmy majú byť len nástrojom, ktorý pomáha analyzovať dáta.
Lenže realita môže byť zložitejšia. Profesor David Leslie z Queen Mary University v Londýne upozorňuje, že AI výrazne skracuje čas na rozhodovanie. Velitelia síce zostávajú v rozhodovacom procese, no priestor na diskusiu alebo pochybnosti sa rýchlo zmenšuje.
V praxi to môže vyzerať tak, že systém najprv analyzuje obrovské množstvo dát a navrhne riešenie. Človek potom často už len potvrdí odporúčanie algoritmu.
Práve tento jav sa v armádnom prostredí označuje ako decision compression. Jednoducho povedané, čas medzi objavením cieľa a rozhodnutím o útoku sa výrazne skracuje.
Keď sa rozhodovanie zrýchli, rastie riziko civilných obetí
Práve toto zrýchlenie rozhodovania však vyvoláva aj nepríjemnú otázku. Čo sa stane s kontrolami, ktoré majú zabrániť chybám alebo civilným obetiam?
Pri jednom z nedávnych útokov na juhu Iránu zahynulo podľa OSN najmenej 150 ľudí, medzi nimi aj školáčky. Organizácia incident označila za vážne porušenie humanitárneho práva.
Medzinárodné pravidlá vojny pritom vychádzajú z predpokladu, že človek pred útokom zvažuje viacero vecí. Napríklad či je cieľ skutočne vojenský, aké je riziko pre civilistov a či je útok primeraný situácii.
Ak sa však celý proces skracuje na minúty alebo dokonca sekundy, niektorí odborníci sa obávajú, že tlak na rýchlosť môže začať prevládať nad opatrnosťou.
AI už armády používajú po celom svete
Technológia, ktorá sa objavila pri útokoch na Irán, nevznikla zo dňa na deň. Armády experimentujú s umelou inteligenciou už roky.
Izrael napríklad používa systémy s názvami Lavender a The Gospel, ktoré analyzujú obrovské množstvo sledovacích dát a generujú zoznamy potenciálnych cieľov.
Takéto systémy dokážu vytvoriť desiatky cieľov denne, čo je výrazne viac, než by dokázali tradičné analytické tímy.
Spojené štáty majú podobný program s názvom Project Maven, ktorý využíva strojové učenie na analýzu vojenských snímok a identifikáciu cieľov.
Technológie AI dnes pomáhajú napríklad aj na Ukrajine, kde sa používajú na analýzu dát z dronov a identifikáciu cieľov v prostredí silného elektronického rušenia.
Do vojenského AI vstupujú aj technologické firmy
Moderné vojenské systémy nevznikajú len v armádnych laboratóriách. Veľkú úlohu zohrávajú aj technologické firmy.
Model Claude od spoločnosti Anthropic bol napríklad integrovaný do amerických bezpečnostných pracovných tokov, kde pomáhal pri analýze spravodajských informácií. Firma však zároveň odmietla, aby jej technológia bola použitá pre autonómne zbrane alebo masové sledovanie.
Krátko po týchto sporoch sa objavili informácie, že OpenAI uzavrela vlastnú dohodu s Pentagónom o nasadení svojich modelov v obranných systémoch.
Ukazuje to, že vývoj vojenských AI systémov nebude určovať len armáda. Veľký vplyv budú mať aj technologické spoločnosti.
Simulácie ukazujú znepokojivý scenár, keď AI preberie kompetencie
Výskumníci nedávno testovali AI modely v simulovaných krízach podobných situáciám zo studenej vojny. Výsledok mnohých expertov prekvapil.
V približne 95 percentách scenárov modely eskalovali konflikt až k použitiu jadrových zbraní.
Neznamená to, že by AI automaticky spustila jadrovú vojnu. Ukazuje to však, že algoritmy môžu v určitých situáciách uprednostniť extrémne riešenia, najmä ak sú nastavené na maximalizáciu strategickej výhody.
