Sú mimozemšťania naozaj medzi nami? Vedci pripúšťajú, že život vo vesmíre je možný, no návštevy Zeme majú jeden veľký háčik
Mimozemšťania môžu existovať, no predstava, že pravidelne lietajú na Zem, naráža na veľký problém. Vzdialenosti vo vesmíre, energia aj samotné podmienky na našej planéte hovoria skôr proti tomu.
Myšlienka, že by Zem mohli navštevovať mimozemské civilizácie, je tu s nami už desaťročia. Najnovšie ju znova oživili odtajnené americké správy o neidentifikovaných javoch na oblohe, ktoré zachytávajú pozorovania naprieč desaťročiami. Samozrejme, netreba zabúdať ani na filmový priemysel, ktorý podobné scenáre ponúka v čoraz realistickejšej podobe. Vďaka tomu čoraz viac ľudí začína veriť, že tu máme reálne návštevy z vesmíru. Problém je však v tom, že ich zatiaľ nikto spoľahlivo nepotvrdil.
UAP, teda neidentifikované anomálne javy, neznamenajú automaticky mimozemšťanov. Znamenajú len to, že niektoré pozorovania zatiaľ nemajú jasné vysvetlenie. A práve v tejto medzere sa darí najrôznejším predstavám, od sivých mužíkov až po jaštery, Goa’uldov, Minbarov či Aštara Šerana. Na tému upozornil portál The Conversation.
Keď sa však na to celé pozrieme zblízka, objavia sa ďalšie problémy, alebo skôr tvrdé fyzikálne limity. Vesmír je totiž v prvom rade obrovský, možno aj nekonečný, a to v mierke, ktorú si len ťažko vie ktokoľvek predstaviť. Najbližšia hviezda mimo našej sústavy, Proxima Centauri, je vzdialená viac než štyri svetelné roky. To znamená, že svetlo, ktoré sa vo vákuu pohybuje najvyššou známou rýchlosťou vo vesmíre, k nám odtiaľ letí približne štyri roky. Ak to porovnáme s najrýchlejšími ľudskými sondami, tak by takúto vzdialenosť prekonávali tisíce rokov. Už len tento fakt vcelku spochybňuje predstavu, že by sa k nám niekto dostal bez zásadných technologických prelomov, nemyslíš?
Dajme teda tomu, že pripustíme existenciu technologicky vyspelejšej mimozemskej civilizácie, ktorá by zvládla lietať takmer rýchlosťou svetla. Problém by tým ani zďaleka nekončil. Do hry vstupuje jav, ktorý môže znieť ako sci-fi, no je dobre zdokumentovaný, spomalenie času pri vysokých rýchlostiach. Posádka takejto lode by síce svoju cestu mohla vnímať ako kratšiu, no po návrate by zistila, že na jej domovskej planéte uplynuli desaťročia alebo aj celé storočia. Inak povedané, svojho partnera by si po návrate hľadal asi márne medzi živými.
Medzihviezdna cesta nie je jednoduchá záležitosť
Samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na energiu, ktorú by si takéto cestovanie vyžadovalo. Fyzika nepustí. Čím rýchlejšie sa objekt pohybuje, tým náročnejšie je ho ešte viac zrýchliť. Pri rýchlostiach blízkych svetlu sa tieto nároky zvyšujú do extrémnych hodnôt. Dosiahnutie samotnej rýchlosti svetla by pre objekt s hmotnosťou vyžadovalo nekonečné množstvo energie, čo je z princípu nemožné. Navyše ani samotná cesta vesmírom by nebola bohvieako bezpečná, pretože aj riedko rozptýlené častice by pri takýchto rýchlostiach narážali do lode s obrovskou energiou a mohli by poškodzovať jej plášť, prístroje aj posádku. Scotty aj O’Brien by mali bez štítov čo robiť.
Neprehliadni
Keď sme už pri týchto známych opravároch, existujú aj exotickejšie riešenia, napríklad deformácia priestoru, teda warp pohon, ktorá by teoreticky obišla bežné obmedzenia cestovania rýchlosťou svetla.
Zatiaľ však ide o matematické modely a špekulatívnu fyziku, nie o technológiu, ktorú by niekto vedel postaviť. Navyše aj tieto koncepty počítajú s energetickými nárokmi a podmienkami, ktoré sú mimo akýchkoľvek dostupných možností. Svojskou kapitolou sú aj FTL motory, teda pohony rýchlejšie než svetlo, ktoré dnes patria skôr do sveta sci-fi než do reálnej kozmonautiky. A potom je tu ešte jednoduchá otázka: čo by vlastne mimozemská civilizácia na Zemi hľadala? Ak by dokázala zvládnuť medzihviezdne lety, pravdepodobne by si vedela zabezpečiť zdroje aj bez takejto extrémne náročnej výpravy. To dáva logiku, nie?
Do úvahy treba vziať aj samotné podmienky na našej planéte. Život na Zemi sa vyvíjal miliardy rokov a je úzko spätý s chemickým zložením atmosféry. Kyslík, ktorý je pre nás nevyhnutný, by mohol byť pre iné formy života nebezpečný alebo priamo toxický, keďže ide o veľmi reaktívny prvok. Rovnako ako by človek nevydržal bez ochrany v nepriateľskom prostredí, ani hypotetickí návštevníci by sa pravdepodobne nezaobišli bez špeciálneho vybavenia. Popisy údajných stretnutí s mimozemšťanmi však takéto detaily väčšinou ignorujú, čo ich dôveryhodnosť spochybňuje.
Zatiaľ nemáme spoľahlivé informácie o mimozemskom živote
To však neznamená, že sme vo vesmíre sami. Práve naopak, astronómia, nepliesť si s astrológiou, naznačuje, že planéty sú v galaxii pomerne bežné. Vedci už identifikovali viac než šesťtisíc svetov mimo našej slnečnej sústavy a ďalšie pribúdajú. Pri počte hviezd, ktorý sa počíta na stovky miliárd, je pravdepodobné, že niektoré planéty by mohli mať vhodné podmienky pre život. Nájsť takú je však doslova ako hľadať ihlu v kope sena.
Odpoveď pritom nemusíme hľadať len vo vzdialených kútoch vesmíru. Aj v našej slnečnej sústave existujú miesta, kde by mohol existovať aspoň jednoduchý život. Mars, ale aj ľadové mesiace s podzemnými oceánmi, napríklad Europa alebo Enceladus, sú predmetom intenzívneho výskumu. Ak by sa potvrdilo, že život vznikol nezávisle na dvoch miestach v jednej sústave, znamenalo by to, že vo vesmíre môže byť oveľa bežnejší, než si myslíme. Len sme ho zatiaľ nenašli.
Hľadanie inteligentných civilizácií zatiaľ neprinieslo výsledky. Už desaťročia vedci monitorujú vesmír v snahe zachytiť signály, ktoré by naznačovali existenciu technologicky vyspelých bytostí. Projekty zamerané na tento cieľ fungujú dlhodobo, no zatiaľ bez potvrdeného úspechu. To však nemusí znamenať, že tam vonku nikto nie je. Môže to znamenať aj to, že hľadáme príliš krátko, pozeráme sa nesprávnym smerom alebo očakávame signály, ktoré iná civilizácia vôbec nepoužíva.
Takže či sme, alebo nie sme sami v tomto galakticky veľkom vesmíre, zatiaľ nevieme. Nejaké nevysvetlené pozorovania aj svedectvá tu síce sú, no z nevysvetleného javu ešte automaticky nevzniká dôkaz o návšteve mimozemšťanov. Možno raz naozaj zachytíme signál, ktorý zmení naše chápanie vesmíru. Zatiaľ však fyzika hovorí skôr to, že ak tam niekto je, cesta k nám by bola oveľa ťažšia, než vyzerá v kine.
