Náš vesmír nie je ideálny pre život. Inde by mohlo vznikať viac mimozemšťanov, naznačuje štúdia
Temná energia ovplyvňuje, koľko hviezd vo vesmíre vznikne. Vedci ukazujú, že náš vesmír nie je optimálny a s jej nižšou hodnotou by hviezd vzniklo viac.
Predstav si, že by si mohol navrhnúť dokonalý vesmír pre vznik života. Aký by bol? Nedávna štúdia ukazuje zaujímavú vec a to, že náš vesmír síce umožňuje existenciu života, ale z pohľadu tvorby hviezd nie je nastavený úplne optimálne, upozorňuje server popularmechanics.com.
Inak povedané, žiješ vo vesmíre, ktorý funguje, ale nie je „nastavený na maximum“. A práve to vedcov zaujalo.
Výskumníci zo Švajčiarska a Veľkej Británie sa zamerali na jednu z najzáhadnejších síl vo vesmíre, temnú energiu, a skúmali, ako ovplyvňuje vznik hviezd a tým aj podmienky, v ktorých môže život vôbec vzniknúť.
Koľko civilizácií môže existovať? Vedci to skúšali spočítať už pred 60 rokmi
Americký astronóm Frank Drake publikoval už v roku 1962 slávnu Drakeovu rovnicu, ktorou sa pokúsil odhadnúť počet detekovateľných mimozemských civilizácií v galaxii.
Táto rovnica zohľadňuje napríklad rýchlosť vzniku hviezd, podiel hviezd s planétami, počet planét vhodných pre život či pravdepodobnosť vzniku inteligentných organizmov. Jednoducho povedané, ak chceš viac života, potrebuješ viac hviezd. A práve tu prichádza problém.
Neprehliadni
Vedci z univerzít v Durhame a Zürichu sa teraz pozreli na jeden konkrétny diel tejto skladačky. Zaujímalo ich, ako hustota temnej energie ovplyvňuje celkové množstvo hviezd, ktoré vo vesmíre vzniknú. A práve hviezdy sú základom pre vznik života, aký poznáme.
Táto neviditeľná sila rozhoduje, či môže vzniknúť život
Temná energia je záhadná forma energie, ktorá spôsobuje zrýchľujúce sa rozpínanie vesmíru. Problém je, že ju síce vieme merať, ale stále presne nevieme, čo vlastne je.
„Hoci vieme merať hustotu temnej energie, v skutočnosti nevieme, čo to je.“ uviedla Daniele Sorini, Durham University
Ak sa vesmír rozpína príliš rýchlo, hmota sa nestíha zhlukovať do galaxií a hviezd. Bez hviezd nevzniknú planéty, a bez planét nemá kde vzniknúť život. Je to podobné, ako keby si sa snažil postaviť dom, ale tehly by sa ti neustále rozlietavali od seba.
Inými slovami, temná energia určuje, či sa vôbec „postavia stavebné bloky“ pre život.
Vesmír musí fungovať tak, aby si v ňom mohol existovať
Vedci použili takzvaný antropický princíp. Ten hovorí jednoduchú vec: keďže existuješ, vesmír musí mať také vlastnosti, ktoré to umožňujú. Je to podobné, ako keď sa pozeráš na zámok, do ktorého presne zapadne kľúč, už len samotný fakt, že ho vieš otvoriť, ti napovie, že zámok nemohol byť náhodný.
Tento prístup už v 80. rokoch použil aj nositeľ Nobelovej ceny Steven Weinberg. Ukázal, že ak by bola hustota temnej energie vyššia, vesmír by sa rozpínal tak rýchlo, že by prakticky nevznikali hviezdy. A tým pádom ani život.
Náš vesmír nie je úplne optimálny
Kľúčové zistenie štúdie je toto: najviac hviezd by vzniklo v takom vesmíre, kde je hustota temnej energie približne desaťkrát nižšia než v tom našom.
Inými slovami, stačilo by menej tejto „rozpínacej sily“ a vzniklo by viac hviezd.
V takomto scenári by sa približne 27 percent bežnej hmoty premenilo na hviezdy. V našom vesmíre je to asi 23 percent. Rozdiel nie je obrovský, ale ukazuje jednu vec a to, že náš vesmír je blízko optimu, no nie je úplne ideálny.
Dôležité ale je, že vedci tu nepočítajú priamo život. Sledujú hviezdy ako základnú podmienku, bez ktorej by život nemal kde vzniknúť.
„Keďže hviezdy sú predpokladom pre vznik života, aký poznáme, pýtame sa, či by bolo jednoduchšie pre inteligentný život vzniknúť v našom vesmíre, alebo v hypotetických vesmíroch s odlišným obsahom temnej energie.“, uviedla Daniele Sorini z Durham University.
Väčšina vesmírov by bola pre život horšia než ten náš
Vedci sa pozreli aj na hypotetický multivesmír, kde by existovalo množstvo vesmírov s rôznymi hodnotami temnej energie. Výsledok je, že až 99,5 percenta týchto vesmírov by malo vyššiu hustotu temnej energie než ten náš.
To znamená, že väčšina vesmírov by sa rozpínala ešte rýchlejšie a vznikalo by v nich ešte menej hviezd.
Na prvý pohľad to nedáva zmysel. Vyššia temná energia znamená menej hviezd, a teda horšie podmienky pre vznik života. Lenže háčik je inde.
„To sa môže zdať v rozpore s faktom, že vyššie množstvo temnej energie vedie k nižšej pravdepodobnosti vzniku inteligentného života. Ale nie je tu žiaden rozpor.“, dopĺňa Sorini.
Každý taký vesmír síce obsahuje menej potenciálnych pozorovateľov, ale keďže ich je extrémne veľa, v súčte sa v nich stále nájdu inteligentné bytosti. Ide teda o rozdiel medzi tým, čo je pravdepodobné v jednom vesmíre, a tým, čo sa stane naprieč obrovským množstvom vesmírov.
Nie je to hľadanie mimozemšťanov
Dôležité je, že tento výskum sa nesnaží dokázať existenciu multivesmíru ani mimozemského života. Je to skôr myšlienkový experiment, ktorý sa snaží vysvetliť, prečo má temná energia práve takú hodnotu, akú pozorujeme.
„Či je scenár multivesmíru skutočný alebo nie, nie je podstatou nášho článku. Je to myšlienkový experiment na pochopenie toho, či môžeme vysvetliť záhadnú hodnotu hustoty temnej energie na základe faktu, že existujeme.“, hovorí Sorini.
Štúdia vyšla v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society a prináša nový model, ktorý spája temnú energiu s tvorbou hviezd naprieč rôznymi hypotetickými vesmírmi.
Vesmír, v ktorom žiješ, nie je dokonalý. Stačilo by málo a hviezd by vzniklo viac. Možno aj viac miest pre život. Namiesto toho existuješ vo vesmíre, ktorý je len „dosť dobrý“. A to otvára nepríjemnú otázku: ako blízko sme k hranici, kde by už nevzniklo vôbec nič.
