Konzumuješ párky, šunku, slaninu či iné spracované mäsové výrobky? Už malé množstvo navyše môže súvisieť s vyšším rizikom rakoviny vrátane rakoviny žalúdka
Pravidelná konzumácia párkov, šunky či slaniny môže súvisieť s vyšším rizikom rakoviny žalúdka a pažeráka. Nová štúdia ukázala, čo spraví ďalších 30 gramov spracovaného mäsa denne.
Párky, šunka, slanina či iné mäsové výrobky patria medzi potraviny, ktoré sa v jedálničku objavujú veľmi často. Práve pri nich však vedci už dlhšie upozorňujú na súvislosť medzi pravidelnou konzumáciou a niektorými druhmi rakoviny. Nová európska štúdia teraz priniesla ďalšie údaje, ktoré tento problém rozširujú aj o nádory žalúdka a pažeráka.
Výskumníci z IDI BELL sledovali viac ako 450 000 ľudí z Európy počas priemerne viac ako 14 rokov. Dáta pochádzali z rozsiahlej štúdie EPIC, ktorá patrí medzi najväčšie dlhodobé výskumy zamerané na súvis medzi výživou a rakovinou. Výsledok zaujal najmä pri spracovanom mäse. Podľa analýzy každých ďalších 30 gramov spracovaného mäsa denne súviselo s približne 9-percentným zvýšením rizika adenokarcinómu žalúdka a 13-percentným zvýšením rizika adenokarcinómu pažeráka.
Neznamená to však, že človek po zjedení ďalšieho párku automaticky dostane rakovinu. Ide o štatistickú súvislosť pozorovanú v rozsiahlej skupine ľudí, pričom výsledné riziko ovplyvňuje viacero faktorov.
Prečo vedci rozlišujú medzi mäsom?
Nie všetko mäso totiž patrí do rovnakej kategórie. Červené mäso zahŕňa napríklad hovädzie, bravčové alebo jahňacie mäso. Biele mäso predstavuje najmä hydinu, ako je kuracie či morčacie mäso. Spracované mäso je trochu iný prípad. Ide o mäso, ktoré človek upraví s cieľom predĺžiť jeho trvanlivosť alebo zmeniť jeho chuť. Výrobcovia pri tom využívajú napríklad solenie, údenie, nakladanie alebo pridávanie konzervačných látok. Do tejto skupiny preto patria výrobky ako párky, šunka či slanina.
Práve spôsob spracovania je dôležitý aj z hľadiska zdravotných účinkov. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) už v minulosti zaradila spracované mäso medzi látky karcinogénne pre človeka. Doterajšie dôkazy boli obzvlášť silné pri súvislosti s rakovinou hrubého čreva a konečníka. Nová štúdia však prináša ďalšie údaje týkajúce sa tráviaceho systému.
Neprehliadni
Pri červenom mäse sa rovnaký vzorec nepotvrdil
Vedci sa nepozerali iba na spracované mäsové výrobky. Analyzovali aj príjem červeného a bieleho mäsa a následný výskyt jednotlivých typov nádorov. Pri červenom mäse sa neobjavila významná súvislosť s celkovým rizikom rakoviny žalúdka alebo pažeráka. Pri spracovanom mäse však výskumníci zaznamenali vyššie riziko oboch sledovaných ochorení. Zaujímavou súčasťou analýzy bolo aj rozdelenie nádorov podľa ich typu a miesta výskytu. Výsledky podľa výskumníkov podporili pozorovanú súvislosť pri viacerých formách ochorenia, hoci jednotlivé výsledky treba interpretovať v kontexte celého výskumu.
„Tieto výsledky rozširujú dostupné poznatky o vzťahu medzi stravou a rizikom rakoviny a zároveň zdôrazňujú význam výživy pri prevencii tohto ochorenia,“ uviedla Paula Jakszyn, riaditeľka štúdie.
Vedci zároveň zaznamenali aj ďalšie pozorovania, ktoré si vyžiadajú potvrdenie v budúcich výskumoch. Jedným z nich bola možná súvislosť medzi konzumáciou bieleho mäsa a rakovinou žalúdka v niektorých skupinách, predovšetkým u žien. Tento výsledok však nemožno považovať za definitívne potvrdený vzťah.
Nejde iba o jeden potravinový výrobok
Pri podobných štúdiách je dôležité nezamerať sa iba na jedno číslo. To, aké riziko rakoviny človek v priebehu života podstúpi, ovplyvňuje celkový jedálniček, pohyb, telesná hmotnosť, fajčenie, alkohol, genetické faktory a ďalšie okolnosti. Aj samotní autori preto upozorňujú na potrebu vnímať výsledky v širšom kontexte.
„Celkové riziko závisí od stravy a životného štýlu ako celku, medzi ktoré patria aj ďalšie rovnako dôležité faktory, nielen samotná konzumácia spracovaného mäsa. Musíme byť opatrní a vždy uprednostniť vyváženú a pestrú stravu,“ povedala Jakszyn.
Číslo 30 gramov navyše preto netreba chápať ako hranicu, po ktorej sa náhle zmení zdravotné riziko. Ide o množstvo, ktoré výskumníci použili na vyjadrenie rozdielu v štatistickom riziku. Pre predstavu môže ísť približne o menšiu porciu mäsového výrobku, pričom konkrétna hmotnosť sa medzi jednotlivými potravinami líši.
Vedci odporúčajú spracované mäso skôr obmedziť
Výsledky zapadajú do existujúcich odporúčaní v oblasti zdravej výživy. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že konzumácia spracovaného mäsa súvisí so zvýšeným rizikom niektorých druhov rakoviny. Zároveň však platí, že individuálne riziko závisí aj od množstva a frekvencie konzumácie.
Preto nejde o odporúčanie úplne vyradiť všetky mäsové výrobky z jedálnička. Väčší význam má ich mierna konzumácia v rámci celkovo vyváženej stravy. Prakticky to znamená, že ak sa párky, slanina alebo šunka objavujú na tanieri pravidelne, má zmysel ich množstvo a frekvenciu znížiť a jedálniček postaviť aj na čerstvých potravinách, zelenine, ovocí, strukovinách a ďalších menej spracovaných potravinách.
„Pokračujúcim výskumom budeme ďalej skúmať súvislosť, ktorú sme v našej štúdii pozorovali, aby sme lepšie pochopili zapojené mechanizmy a rozdiely medzi jednotlivcami,“ dodala Catalina Bonet, výskumníčka z IDIBELL a ICO a prvá autorka štúdie.
Nová analýza tak pridáva ďalšie údaje k už existujúcim poznatkom o spracovanom mäse. Zároveň ukazuje, prečo sa pri hodnotení zdravotných rizík oplatí sledovať nielen jednu potravinu, ale celkový spôsob stravovania a životný štýl.
