Vedci otestovali „umelé mäso“. Všetkých 212 testovaných výrobkov obsahovalo nežiaduce látky
Nová štúdia našla mykotoxíny vo všetkých 212 testovaných rastlinných burgeroch, vegánskych výrobkoch a rastlinných nápojoch. Vedci vysvetľujú, čo to znamená pre zdravie.
Rastlinné burgery, vegánske klobásky či nápoje z ovsa, sóje a mandlí si získali miesto v ponuke obchodov. Pre časť ľudí predstavujú alternatívu k mäsu alebo klasickému mlieku, no pri ich výrobe sa často používajú obilniny, strukoviny a semená. A práve tie môžu priniesť do potravín látky, ktoré by si v nich možno nečakal.
Nová štúdia vedcov z University of Parma a Cranfield University sa zamerala na mykotoxíny v rastlinných potravinách dostupných vo Veľkej Británii. Výskumníci otestovali 212 výrobkov vrátane rastlinných alternatív mäsa a nápojov. Výsledok zaujal hneď na prvý pohľad. Každý jeden testovaný výrobok obsahoval minimálne jeden z 19 sledovaných mykotoxínov. Viaceré produkty ich mali dokonca viac. To však automaticky neznamená, že rastlinné alternatívy predstavujú nebezpečenstvo pri bežnej konzumácii. Práve tu treba výsledky štúdie čítať trochu pozornejšie.
Mykotoxíny nevznikli kvôli vegánskym výrobkom
Mykotoxíny nie sú látky, ktoré by výrobcovia pridávali do potravín. Vytvárajú ich niektoré druhy húb a plesní a do potravinového reťazca sa môžu dostať už počas pestovania alebo skladovania surovín. Problém sa preto netýka iba vegánskych burgerov.
Ak sa napríklad obilniny, strukoviny alebo semená dostanú do kontaktu s určitými plesňami, môžu sa v nich vytvoriť mykotoxíny. Následné spracovanie suroviny ich nemusí vždy úplne odstrániť. Rastlinné alternatívy mäsa pritom často obsahujú práve takéto suroviny. Výrobcovia môžu použiť napríklad sóju, hrach, pšenicu, ovos alebo rôzne semená. Pri produktoch s viacerými zložkami sa tak môže stretnúť viac potenciálnych zdrojov mykotoxínov v jednom výrobku.
Vedci preto testovali širokú škálu potravín. Do výskumu zaradili napríklad rastlinné burgery, vegetariánske kúsky pripomínajúce kuracie mäso, vegánske klobásky a nápoje vyrobené z ovsa, mandlí či sóje.
Neprehliadni
Všetky výrobky mali aspoň jeden mykotoxín
Výskumníci v testovaných potravinách hľadali celkovo 19 rôznych mykotoxínov. Aspoň jeden z nich našli v každom zo 212 testovaných výrobkov. Niektoré produkty obsahovali viacero týchto látok naraz. Práve kombinácia viacerých mykotoxínov predstavuje jednu z oblastí, ktorú chcú vedci ďalej skúmať. Pri hodnotení bezpečnosti totiž nestačí vždy sledovať iba jednu látku oddelene. Výsledok môže znieť znepokojivo, no existuje tu dôležitá informácia, ktorá by v titulku ľahko zanikla. Namerané koncentrácie v testovaných potravinách zostali pod odporúčanými limitmi EÚ.
Výskumníci preto výsledky neinterpretujú tak, že by rastlinné alternatívy mäsa predstavovali okamžité zdravotné riziko. Naopak, zdôraznili, že kvalita potravinárskeho priemyslu a kontrola surovín zohrávajú pri udržiavaní nízkych koncentrácií významnú úlohu.
Problém môže vzniknúť pri dlhodobej expozícii
Mykotoxíny však nie sú látky, ktoré by vedci sledovali bez dôvodu.Pri dostatočne vysokej expozícii môžu niektoré z nich poškodiť pečeň alebo obličky, oslabiť imunitný systém a v určitých prípadoch zvýšiť riziko vzniku rakoviny.To však neznamená, že ak si dáš rastlinný burger, automaticky si tým uškodíš.
Oveľa dôležitejšia je dlhodobá a opakovaná expozícia. Ak sa určité látky nachádzajú v potravinách v malých množstvách, človek ich môže prijímať pravidelne prostredníctvom jedálnička. Výskumníci preto chcú lepšie pochopiť, aké množstvo mykotoxínov môže človek prijať pri rôznych stravovacích návykoch.
Práve preto môže byť rozdiel medzi človekom, ktorý si raz za čas kúpi rastlinný burger, a človekom, ktorého jedálniček stojí takmer výlučne na rastlinných spracovaných výrobkoch. Autori štúdie upozorňujú, že pri jednotlivých výrobkoch nemusia nízke koncentrácie predstavovať významný problém. Pri dlhodobom príjme viacerých potravín však treba celkovú expozíciu posudzovať komplexnejšie.
Vedci nechcú, aby si kvôli tomu prestal jesť rastlinné potraviny
Na výsledky preto netreba reagovať tak, že všetky vegánske a vegetariánske výrobky automaticky zaradíš medzi nebezpečné potraviny. Andrea Patriarca z Cranfield University upozornil, že mykotoxíny sa v potravinách vyskytujú prirodzene a úplne sa im vyhnúť nedá.
„Mykotoxíny sa v potravinách vyskytujú prirodzene a nemožno sa im úplne vyhnúť. Ako spotrebitelia by sme sa nemali nechať vystrašiť ani odradiť od pestrej stravy,“ uviedol.
Podľa vedca však vzniká určitá výzva pri nových typoch potravín. Pri niektorých rastlinných alternatívach totiž zatiaľ neexistujú špecifické pravidlá, ktoré by cielene upravovali sledovanie mykotoxínov v týchto komplexných výrobkoch. A práve tu vidia vedci priestor na ďalší výskum.
Najväčšiu pozornosť si zaslúžia komplexné výrobky
Rastlinná alternatíva mäsa totiž často neobsahuje jednu jednoduchú surovinu. Výrobca môže skombinovať viacero rastlinných bielkovín, obilniny, oleje, semená, škroby a ďalšie zložky. Každá surovina pritom prejde vlastným pestovaním, zberom a skladovaním. Ak chcú odborníci presne vyhodnotiť možné riziko, musia preto sledovať nielen hotový výrobok, ale aj pôvodné suroviny. Výskumníci preto spolupracujú s potravinárskym sektorom a chcú zlepšiť kontrolu mykotoxínov už na začiatku výrobného reťazca.
„Údaje z nášho výskumu pomáhajú organizáciám zaoberajúcim sa bezpečnosťou potravín pri hodnotení rizík, najmä pri komplexných výrobkoch s viacerými zložkami,“ dodáva Patriarca.
Vedci z Cranfield University a University of Parma teraz pokračujú v hodnotení toho, akú expozíciu môžu rôzne stravovacie návyky priniesť.
Výsledok štúdie je zaujímavý najmä preto, že ukázal prítomnosť mykotoxínov vo všetkých testovaných výrobkoch. Samotná prítomnosť však ešte neznamená prekročenie bezpečnej hranice. V tomto prípade výskumníci namerali hodnoty pod odporúčanými limitmi EÚ. Preto z výsledkov nemožno jednoducho vyvodiť, že rastlinné burgery, vegánske klobásky alebo ovsené nápoje škodia zdraviu. Oveľa rozumnejší záver predstavuje potreba ďalšieho sledovania. Ak sa totiž menia stravovacie návyky a ľudia konzumujú väčšie množstvo nových, viac spracovaných rastlinných výrobkov, odborníci potrebujú údaje, podľa ktorých dokážu posúdiť celkovú dlhodobú expozíciu.
Štúdia preto skôr otvára ďalšiu otázku, než aby dávala jednoduchú odpoveď: koľko mykotoxínov človek prijme počas celého dňa a ako sa toto množstvo zmení podľa toho, čo pravidelne konzumuje? Práve na túto otázku sa má zamerať ďalšia fáza výskumu.
