Pôda nie je len hlina. Vedci zmapovali obrovskú sieť húb, ktorá pomáha rastlinám prežiť. Je takmer miliardkrát dlhšia než cesta k Slnku
Pod nohami máme obrovskú sieť húb, ktorú si vôbec nevšímame. Rastlinám pomáha získavať vodu a živiny a podľa vedcov zohráva dôležitú úlohu aj pri ukladaní uhlíka v pôde.
Stačí nabrať trochu pôdy medzi prsty a držíš časť siete, ktorú voľným okom takmer nevidíš. V jedinej lyžičke zdravej pôdy môže byť podľa autorov štúdie až desať metrov jemných hubových vlákien. Nie sú to korene rastlín, hoci s nimi úzko spolupracujú. Ide o mykorhízne huby, ktoré rastlinám pomáhajú dostať sa k vode a živinám a na oplátku od nich získavajú uhlík vytvorený fotosyntézou.
Štúdia ukazuje, aký obrovský tento podzemný systém môže byť v globálnom meradle. Vedci odhadujú, že v horných vrstvách pôdy sa nachádza približne 110 biliárd kilometrov živých hubových vlákien. Také číslo si ťažko predstaviť, no ide takmer o miliardnásobok vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom. Ich uhlíková biomasa má podľa modelu približne 300 megaton, teda asi štyri až šesťkrát viac než biomasa všetkých ľudí na planéte.
Najväčšia časť tejto podzemnej siete sa ukrýva tam, kde by ju mnohí nečakali
Keď sa povie príroda, väčšina ľudí si predstaví les. Lenže v tejto štúdii vyšli do popredia úplne iné miesta. Podľa modelu sa približne 40 percent arbuskulárnych mykorhíznych sietí nachádza v trávnatých ekosystémoch. Teda v krajinách, ktoré na prvý pohľad často nepôsobia nijako výnimočne. Patrí sem napríklad oblasť Everglades na Floride, Tibetská náhorná plošina alebo zaplavované trávnaté krajiny v Južnom Sudáne.
V tom je problém. Trávnaté ekosystémy patria medzi najmenej chránené typy krajiny, hoci pod zemou ukrývajú obrovskú časť tejto živej siete. Vedci upozorňujú, že sa menia na poľnohospodársku pôdu rýchlejšie než lesy. Veľkoplošné poľnohospodárske pozemky sú podľa modelu spojené približne s o polovicu nižšou hustotou týchto hubových sietí v porovnaní s divokými ekosystémami.
„Význam týchto húb sa dá len ťažko vystihnúť jednou vetou. V jedinej lyžičke pôdy môže byť až 10 metrov mykorhíznej siete,“ uviedol hlavný autor štúdie Justin Stewart.
Hubové vlákna nie sú len pasívna sieť. V pôde cez ne prúdi uhlík aj živiny
Táto sieť v pôde len tak neleží. Cez jemné hubové vlákna sa presúva uhlík, voda aj živiny, ktoré by sa ku koreňom rastlín inak dostávali omnoho ťažšie. Starší výskum ukázal, že uhlík sa v týchto živých vláknach môže pohybovať rýchlosťou až 120 mikrometrov za sekundu. Na papieri to znie ako nič, no keby si bol vo veľkosti tejto siete, pocitovo by to pripomínalo pohyb rýchlosťou približne 400 kilometrov za hodinu.
Neprehliadni
Dôležitý je aj samotný uhlík. Autori štúdie hovoria, že arbuskulárne mykorhízne huby presúvajú do pôd približne 1 miliardu ton uhlíka ročne. Po prepočte to zodpovedá asi 4 miliardám ton CO₂e, teda približne 11 percentám ročných emisií oxidu uhličitého spôsobených ľudskou činnosťou. Neznamená to však, že huby tieto emisie jednoducho „vymažú“. Uhlík dostávajú do pôdneho systému a jeho ďalší osud závisí aj od toho, v akej kondícii pôda zostane.
Rastliny a huby spolu obchodujú už stovky miliónov rokov
Vzťah medzi rastlinou a mykorhíznou hubou funguje ako veľmi starý obchod. Rastlina si pomocou fotosyntézy vyrába uhlík a časť z neho pošle hube. Tá jej za to rozšíri dosah koreňov do miest, kam by sa sama dostávala len ťažko. V zdravej pôde môže takáto hubová sieť zväčšiť priestor, z ktorého rastlina čerpá vodu a živiny, až stonásobne. Pri fosfore, ktorý je pre rast rastlín kľúčový, môžu huby podľa autorov zabezpečiť viac než 80 percent toho, čo rastlina potrebuje.
Lenže táto nenápadná spolupráca sa dá ľahko prehliadnuť. Podľa autorov sú oblasti s najvyššou diverzitou arbuskulárnych mykorhíznych húb vo veľkej miere mimo chránených území. Nechránime teda len peknú krajinu alebo vzácne druhy na povrchu, ale často ani to, čo drží pôdu funkčnú pod zemou. Keď sa divoký ekosystém zmení na intenzívne obrábané pole, neodchádzajú z neho len rastliny a živočíchy. Slabnúť môže aj sieť, ktorá im pomáhala fungovať.
Vedci prvýkrát ukázali, kde sa táto podzemná sieť na Zemi skutočne nachádza
Vedci vytvorili aj interaktívnu mapu, ktorá ukazuje, kde sa táto podzemná sieť pravdepodobne nachádza najhustejšie. Nejde o mapu každej jednej hubovej nite v pôde, ale o model vytvorený z tisícov pôdnych vzoriek, laboratórnych meraní a dát o prostredí. Prvýkrát tak máme globálny pohľad na svet, ktorý bol doteraz skrytý pár centimetrov pod povrchom.
„Mykorhízne huby formovali život na Zemi stovky miliónov rokov, ale stále príliš málo rozumieme tomu, ako sú tieto živé transportné systémy rozložené po planéte,“ dodal spoluautor štúdie Merlin Sheldrake.
Scientists Map 110 Quadrillion km of Underground Fungal Networks…
A billion Times The Distance From Earth to the Sun!Earth’s Vast Underground “Carbon Superhighway”
A groundbreaking new study published today in the journal Science has revealed, for the first time, the global… pic.twitter.com/srX9DzHsnu
— Brian Roemmele (@BrianRoemmele) June 12, 2026
Pre pôdu aj klímu je to podstatná informácia. Tieto huby podľa štúdie presúvajú do pôd približne 1 miliardu ton uhlíka ročne, čo po prepočte zodpovedá asi 4 miliardám ton CO₂e. Nie je to zázračné vymazanie ľudských emisií. Je to skôr pripomienka, že zdravá pôda funguje len vtedy, keď nezničíme sieť, ktorá ju drží pri živote.
