Jeden z týchto scenárov môže raz vymazať ľudstvo: Každý z nich znie mrazivo
Ako môže zaniknúť ľudstvo? Vedci opisujú scenáre od jadrovej vojny a umelej inteligencie až po smrť Slnka či kolaps vesmíru.
Každý biologický druh raz čaká definitívny koniec. Pre dinosaury to platilo pred 66 miliónmi rokov a moderná veda nepochybuje o tom, že rovnaký osud raz postihne aj ľudstvo. Otázkou dňa preto nie je či, ale akým spôsobom k tomu dôjde. Astrofyzici a kozmológovia dnes pracujú s viacerými scenármi, od tých, ktoré si môžeme neopatrnosťou privodiť sami v najbližších storočiach, až po gigantické kozmické procesy posunuté o miliardy rokov do budúcnosti, vysvetľuje Popular Mechanics.
Dopad asteroidu nie je to najhoršie, čo nás čaká
Keď sa povie koniec sveta, väčšina ľudí si predstaví ohnivú guľu z vesmíru. Samotný náraz obrieho asteroidu by však pre globálnu biosféru nebol tým najhorším. Skutočná apokalypsa pred miliónmi rokov nastala až v momente, keď explózia vymrštila do stratosféry miliardy ton prachu a trosiek.
Tie zablokovali slnečný svit, uväznili Zem v nekonečnej, mrazivej zime a kompletne zrútili potravinový reťazec. Máme sa podobného scenára obávať aj my? Vesmírna štatistika hovorí, že teleso s priemerom nad päť kilometrov zasiahne Zem približne raz za šesť miliónov rokov.
Na rozdiel od pravekých plazov však ľudstvo už dnes buduje systémy planetárnej obrany. Prvým reálnym dôkazom bola úspešná misia NASA DART z roku 2022, počas ktorej kinetický impaktor dokázal zmeniť dráhu testovacieho asteroidu. Hoci zatiaľ nemáme stopercentný štít, technológia postupuje rýchlejšie ako vesmírne hrozby.
Teória Veľkého filtra naznačuje, že sa môžeme zničiť sami
Oveľa mrazivejšie pôsobia teórie, podľa ktorých si fatálny ortieľ podpíšeme sami. V 90. rokoch prišiel ekonóm Robin Hanson s konceptom takzvaného Veľkého filtra. Táto hypotéza predpokladá, že každá technologicky vyspelá civilizácia skôr či neskôr narazí na existenčnú bariéru, ktorú nedokáže prekonať a ktorá ju vymaže z mapy vesmíru.
Neprehliadni
Najhorúcejším kandidátom je, samozrejme, jadrový konflikt. Napriek tomu, že globálny arzenál od čias studenej vojny o niečo zoštíhlel, dnešné strategické hlavice sú technologicky neporovnateľne sofistikovanejšie a presnejšie. V poslednom čase sa však do popredia tlačí nová hrozba, nekontrolovaný vývoj pokročilej umelej inteligencie.
„Umelá inteligancia môže znamenať koniec vedomého života na Zemi ešte predtým, než sa ľudstvo stane medziplanetárnym druhom a stihne kolonizovať iné svety,“ varuje uznávaný britský astrofyzik Michael Garrett.
Aj keď ľudstvo prežije, Slnko nie
Ak by sme aj prežili vlastný technologický pokrok, astronómia nám vystavuje definitívny účet približne o päť miliárd rokov. Našej materskej hviezde dôjde vodíkové palivo, jej jadro sa zrúti a vonkajšia obálka sa masívne nafúkne do štádia červeného obra. Staršie astrofyzikálne modely tvrdili, že expandujúce Slnko našu planétu nekompromisne pohltí a vyparí.
Najnovšie výpočty publikované v časopise Astronomy and Astrophysics však ponúkajú o niečo milosrdnejší scenár. Slnko totiž počas svojho umierania stratí obrovské množstvo hmoty, čím zoslabne jeho gravitácia a obežná dráha Zeme by sa mohla posunúť o niečo ďalej. Pre život to však veľký rozdiel nespraví, extrémna radiácia a teploty upečú pozemskú biosféru milióny rokov pred samotným nafúknutím hviezdy.
Roztrhanie alebo kolaps celého vesmíru?
Najvzdialenejšie hypotézy sa nezaoberajú iba našou slnečnou sústavou, ale koncom samotného kozmického časopriestoru. V hre sú dva protichodné scenáre, ktoré závisia od správania záhadnej temnej energie. Veľké roztrhnutie nastane, ak bude temná energia neustále zrýchľovať rozpínanie vesmíru súčasným tempom, expanzia nakoniec dosiahne kritickú hranicu. Vesmír sa začne trhať zvnútra. Od seba sa najprv oddelia galaxie, neskôr hviezdy, planéty a v posledných sekundách kozmického času sa rozpadnú aj samotné atómy na základné častice.
Veľký krach, teda opačný scenár predpokladá, že sila temnej energie časom zoslabne a opraty preberie všadeprítomná gravitácia. Rozpínanie vesmíru sa zastaví a všetka hmota sa začne rútiť späť do jedného superhustého, žeravého bodu, presne do stavu, v akom bol vesmír pred Veľkým treskom.
Najnovšie dáta z meracieho prístroja DESI (Dark Energy Spectroscopic Instrument) naznačujú, že temná energia skutočne vykazuje známky oslabovania, čo opäť vrátilo teóriu Veľkého krachu medzi teórie, o ktorých sa uvažuje.
Zaujímavým odvetvím tejto teórie je Veľký odraz. Podľa neho by kolaps do jedného bodu nebol koncom, ale len stlačením pomyselnej pružiny, ktorá by odpálila nový Veľký tresk a zrod nového vesmíru v nekonečnom cykle. Či už nás zhasne vesmírna mechanika, alebo vlastná hlúposť, pre najbližšie generácie zostávajú tieto scenáre len fascinujúcim čítaním na dobrú noc. Ukazujú nám však, aká krehká a vzácna je naša existencia v tomto kozmickom tichu.
