S týmto nikto nepočítal. Antarktída sa mení inak, než predpovedajú klimatické modely. Možno sme prekročili bod zlomu
Výskumníci ostali zarazení, keď sa pozreli na výsledky najnovšieho výskumu. Situácia vôbec nevyzerá dobre.
Globálne otepľovanie rapídne mení tvár Antarktídy, no nová štúdia prišla so zisteniami, ktoré boli pre všetkých vedcov šokom. Výsledky totiž ukazujú, že sa tento ekosystém mení rýchlejšie, než ktokoľvek čakal a už sa môže nachádzať za “bodom bezpečného návratu”.
Väčšina ekosystémov na planéte funguje tak, že môžu prejsť určitými zmenami a vrátiť sa do viac-menej pôvodného stavu, ak nie sú zmeny príliš veľké. Majú ale svoj bod zlomu, teda moment, kedy sú zmeny ekosystému tak výrazné, že aj keď sa nám podarí úspešne vyriešiť problémový faktor, ekosystém sa už zmenil natoľko, že namiesto návratu do pôvodného stavu preskočí do druhého stavu.
V kontexte Antarktídy to môže znamenať, že ani po zastavení globálneho otepľovania nebude ľudstvo schopné zastaviť roztápanie ľadu. Tento scenár podporuje aj nová štúdia. Výskumníci zistili, že oceán okolo Antarktídy sa stáva slanším rapídnym tempom. Rovnako sa zistilo, že od roku 2015 kontinent stratil množstvo ľadu, porovnateľného s veľkosťou Grónska. Tento ľad sa nevrátil naspäť, čo robí z Antarktídy kontinent, ktorý prešiel najväčšou environmentálnou zmenou za poslednú dekádu.
Situácia je vážnejšia, než ktokoľvek predpokladal
Ako informuje portál The Conversation, vedcov výsledky nového výskumu prekvapili. Roztápanie ľadu spravidla robí vodu menej slanou, no dáta ukazujú, že sa deje presný opak. Slanšia voda sa totiž na hladine správa inak ako sladšia. Slaná voda ťahá teplo z hlbších častí oceánu a spôsobuje, že sa ľad nedokáže opätovne vytvoriť.
“Strata ľadu v oceáne okolo Antarktídy má globálne dôsledky. Menej ľadu znamená, že tučniaci a iné živočíchy žijúce v ľadových oblastiach, majú menej miesta na život. Rovnako, keď sa ľad rozpustí, viac tepla v oceáne sa uvoľní do atmosféry. To znamená, že v iných svetových oblastiach sa budú objavovať intenzívnejšie búrky oveľa častejšie. Taktiež uvoľňovanie tepla zrýchľuje globálne otepľovanie. Kvôli tomu sú v iných svetových oblastiach ešte intenzívnejšie horúčavy a rozpustí sa ešte viac antarktického ľadu, čo dvíha globálne hladiny morí,” vysvetľujú vedci.
Vedci varujú, že sa Južný oceán mení a to iným spôsobom, než doteraz výskumníci odhadovali. Existuje reálna šanca, že sme už prekročili bod zlomu a vstúpili do novej éry, ktorá je definovaná pretrvávajúcim roztápaním sa ľadu. Tento bod zlomu vytvára slučku spätnej väzby v tom, že roztápanie ľadu robí okolitý oceán slanší a slanší oceán prispieva k ďalšiemu roztápaniu ľadu. Kým sa nedosiahne nový rovnovážny stav, tak tieto zmeny budú prebiehať.
Neprehliadni
“Monitorovanie Južného oceánu nie je vôbec jednoduchá záležitosť. Ide o jedno z najvzdialenejších a najbúrlivejších miest na Zemi, nehovoriac o tom, že je pokrytý temnotou počas niekoľkých mesiacov do roka. Pomáhajú nám ale satelity Európskej vesmírnej agentúry a roboty pod vodou, ktoré merajú teplotu a slanosť oceána.
V rámci novej štúdie výskumníci monitorovali slanosť a teplotu Južného oceánu počas 15 rokov. Táto štúdia odhalila, že okolo roku 2015 začala slanosť oceána dramaticky rásť. Rovnako v tomto roku aj nastal výrazný úbytok ľadu v oceáne. Celé desaťročia sa povrch Južného oceána stával sladším a chladnejším, čo pomáhalo ľadu expandovať.
Sebestačný deštruktívny cyklus
Lenže prečo sú tieto zmeny tak dôležité? Autori štúdie vysvetľujú, že je dobré predstaviť si Južný oceán vo vrstvách. Spravidla to býva tak, že chladnejšia a sladšia voda sa nachádza nad teplejšou a slanšou vrstvou. Toto vrstvenie, odborne nazývané stratifikácia, pomáha uväzniť teplo v hlbších častiach oceánu a zároveň pomáha tvorbe ľadu na povrchu.
Slanšia voda je hustejšia a ťažšia. Ak je povrch slanší, oveľa jednoduchšie sa ponorí dole. Tým sa vrstvy oceánu premiešajú a to umožňuje teplu stúpať hore. Stúpajúce teplo môže pomôcť roztopiť ľad v oceáne odspodku. Slanší oceán zároveň posilňuje premiešavanie, čo prináša ešte viac tepla na povrch, čo vedie k ďalšiemu roztápaniu ľadu. Výskumníci zároveň varujú, že hoci sa tento proces deje primárne na Antarktíde, dôsledky má pre celý svet.
