Spojenci z NATO prekazili ruskú operáciu pri podmorských kábloch, cez ktoré tečie internet a dátová komunikácia
ritánia, Nórsko a USA odhalili ruskú operáciu pri podmorských internetových kábloch pri Svalbarde. Rusi tam mali testovať tajnú technológiu na ich poškodenie.
Britské, nórske a americké sily na jar 2026 sledovali a následne na mori konfrontovali ruské plavidlá počas tajnej operácie v arktických vodách. Agentúra Reuters teraz priniesla nové detaily. Ruské jednotky pri Svalbarde nacvičovali nasadenie tajnej technológie určenej na vyradenie kritických podmorských káblov.
Technológia mala po útoku zanechať čo najmenej stôp, ktoré by prezradili jeho pôvodcu. K poškodeniu káblov však nedošlo a ruské jednotky cvičenie nedokončili.
Rusi nasadili hlbokomorské zariadenia. Ich cieľom bola kritická infraštruktúra
O operácii pre Reuters prehovorili dvaja západní predstavitelia pod podmienkou anonymity. Na ruskej strane za ňou mala stáť Hlavná správa hlbokomorského výskumu, známa pod skratkou GUGI.
Názov môže pripomínať vedeckú organizáciu, ide však o špecializovanú zložku ruských ozbrojených síl. Disponuje plavidlami a ponornými systémami schopnými operovať vo veľkých hĺbkach.
Ruské jednotky pri cvičení použili hlbokomorské ponorné zariadenia a simulovali nasadenie technológie určenej na poškodenie alebo vyradenie infraštruktúry na morskom dne.
Neprehliadni
Jej presný princíp zostáva utajený. Reuters ju označuje aj za novú zbraň, no nie je známe, či ide o výbušný systém, zariadenie na mechanické poškodenie kábla alebo inú technológiu.
Prvé informácie o nezvyčajnej ruskej aktivite sa objavili už 9. apríla. Britské ministerstvo obrany vtedy oznámilo, že lietadlá a vojnové lode spolu so spojencami sledovali ruskú útočnú ponorku a ďalšie jednotky patriace pod GUGI.
Útočná ponorka mala odpútavať pozornosť, zatiaľ čo špecializované jednotky pracovali v okolí kritickej podmorskej infraštruktúry. Reuters teraz doplnil, že operácia sa odohrávala pri Svalbarde, zapojili sa do nej aj Spojené štáty a Rusi tam skúšali dovtedy nezverejnenú technológiu proti káblom.
Dva káble pri Svalbarde prenášajú aj dáta zo strategickej satelitnej stanice
Výber oblasti nebol náhodný. Nórske arktické súostrovie Svalbard spájajú s pevninou dva podmorské optické káble.
Každý má približne 1 400 kilometrov a ich trasa vedie cez miesta s hĺbkou až približne 2 700 metrov.
Prevádzkovateľ Space Norway ich navrhol tak, aby sa navzájom zálohovali. Kábel má aj s integrovaným napájaním približne 2 až 3 centimetre v priemere a chráni ho oceľové pancierovanie.
Táto záloha sa osvedčila už v januári 2022. Jeden z káblov bol poškodený, no spojenie nevypadlo, pretože komunikáciu prevzal druhý.
Cez káble prúdia aj dáta zo satelitnej stanice SvalSat. Nórska vesmírna agentúra ju označuje za najväčšiu pozemnú stanicu na svete pre družice na polárnych obežných dráhach.
SvalSat pracuje pre množstvo zahraničných zákazníkov a podieľa sa aj na programoch Galileo a Copernicus. Stanica je ;súčasťou infraštruktúry využívanej sieťou NASA Near Space Network a svoje satelitné misie cez ňu obsluhuje aj Európska vesmírna agentúra.
Optické spojenie umožňuje dostať veľké objemy dát zo Svalbardu ďalej k ich zákazníkom a do dátových centier.
Význam podmorských káblov je však oveľa širší. Britské ministerstvo obrany uvádza, že cez ne prechádza viac ako 99 % medzinárodnej dátovej komunikácie. Závisia od nich internetové služby, hlasová komunikácia, bankové transakcie aj globálny obchod.
NATO preto už dlhšie rieši, ako zvýšiť odolnosť podmorských internetových káblov a v prípade ich poškodenia presmerovať komunikáciu inými cestami.
Briti, Nóri a Američania ruskú operáciu odhalili a prerušili
Británia, Nórsko a Spojené štáty ruské plavidlá spoločne sledovali a neskôr ich na mori konfrontovali. K streľbe nedošlo, no spojenci svojím manévrom Rusom jasne ukázali, že o ich operácii vedia. Ruské jednotky následne cvičenie prerušili a odišli.
Nórsko svoju účasť potvrdilo už v apríli. Nórsky minister obrany Tore O. Sandvik uviedol, že krajina vyslala námorné hliadkovacie lietadlo P-8 a fregatu. Aktivity GUGI podľa neho ukazujú, že Rusko ďalej rozvíja schopnosti mapovať a potenciálne sabotovať západnú kritickú infraštruktúru vo veľkých hĺbkach.
Britské ozbrojené sily použili fregatu HMS St Albans, podporné plavidlo RFA Tidespring, vrtuľníky Merlin aj lietadlá P-8. Ruskú útočnú ponorku sledovali nepretržite a na jej lokalizáciu zhadzovali sonarové bóje.
GUGI sa zameriava na operácie hlboko pod hladinou
Práve schopnosti GUGI sú dôvodom, prečo jej pohyb západné krajiny pozorne sledujú. Britské ministerstvo obrany tvrdí, že jej prostriedky dokážu v čase mieru skúmať podmorskú infraštruktúru a počas konfliktu by mohli získané znalosti využiť na jej poškodenie alebo zničenie.
Jedným zo známejších plavidiel spájaných s GUGI je Yantar, ktorý sa v minulosti opakovane pohyboval v okolí podmorských káblov a ďalšej kritickej infraštruktúry.
Britská vláda za posledné dva roky zaznamenala približne 30-percentný nárast ruských plavidiel, ktoré považuje za hrozbu pre britské vody.
Obavy sa pritom netýkajú iba mora. Západné spravodajské služby upozorňujú aj na širšie riziko ruských sabotážnych operácií v Európe proti ďalším druhom kritickej infraštruktúry.
NATO reagovalo napríklad aktivitou Baltic Sentry, ktorá má pomáhať chrániť podmorskú infraštruktúru v Baltskom mori.
Reuters spomína aj Nordic Warden. Nejde však o systém NATO, ale o nástroj Britániou vedenej Joint Expeditionary Force na sledovanie hrozieb pre podmorskú infraštruktúru a podozrivého pohybu lodí.
Poškodenie viacerých káblov naraz by mohlo ochromiť komunikáciu
Poškodenie jedného vedenia ešte nemusí znamenať rozsiahly výpadok. Internetové siete dokážu prevádzku presmerovať cez iné trasy, čo ukázal aj incident pri Svalbarde v roku 2022.
Oveľa väčší problém by predstavoval koordinovaný zásah proti viacerým dôležitým káblom súčasne. Mohol by obmedziť komunikáciu medzi krajinami, skomplikovať fungovanie finančných služieb, prenos satelitných dát či vojenskú komunikáciu.
Ruské cvičenie pri Svalbarde malo smerovať práve k scenáru možného konfliktu medzi Ruskom a NATO.
Niektorí americkí spravodajskí analytici citovaní Reuters sa obávajú, že Moskva by sa mohla pokúsiť otestovať reakciu Aliancie útokom, ktorý by zostal na nejasnej hranici medzi sabotážou a otvoreným vojenským konfliktom.
Ani vážne poškodenie podmorského kábla však automaticky neznamená aktiváciu článku 5. NATO uvádza, že významný kybernetický alebo iný hybridný útok môže za určitých okolností dosiahnuť úroveň ozbrojeného útoku. Spojenci by však každý prípad posudzovali samostatne.
Pri podmorských kábloch je navyše ťažké rýchlo určiť vinníka. Ak dôjde k poškodeniu stovky či tisíce metrov pod hladinou a nezostane po ňom jednoznačná stopa, vyšetrovatelia najskôr musia zistiť, či išlo o nehodu alebo sabotáž.
Technológia testovaná Rusmi mala tento problém ešte prehĺbiť a sťažiť určenie pôvodcu prípadného útoku.
Rusko obvinenia zo sabotáží odmieta. Ruské ministerstvo obrany na otázky Reuters ku konkrétnej operácii nereagovalo a Kremeľ dlhodobo popiera, že by pripravoval sabotážne operácie v krajinách NATO alebo plánoval konfrontáciu s Alianciou.
