Ruská náhrada Starlinku má vážny problém. Väčšina satelitov sa nedostala tam, kam mala
Ruský satelitný systém Rassvet mal nahradiť Starlink. Z 32 vypustených satelitov sa však len 12 dostalo na stabilnejšiu orbitu a ďalšie majú problémy.
Rusko má po dvoch štartoch na obežnej dráhe 32 satelitov Rassvet. Len 12 z nich sa zatiaľ ustálilo na relatívne stabilnej obežnej dráhe, najmenej dva z druhej série smerujú späť do atmosféry a ani jeden nedosiahol pôvodne uvádzanú prevádzkovú výšku. Sieť, ktorá mala byť ruskou alternatívou k Starlinku, preto zatiaľ nad Ukrajinou ponúka len dve obmedzené komunikačné okná denne.
Program Rassvet — po rusky „úsvit“ — vyvíja spoločnosť Bureau 1440 ako domácu alternatívu k SpaceX Starlink. Prvá séria 16 satelitov odštartovala 24. marca, druhá 19. júla. Obe vyniesol Sojuz-2.1b z kozmodrómu Pleseck. Po vypustení si mali satelity vlastnými plazmovými motormi zvýšiť obežnú dráhu.
Pri cieľovej výške sa zdroje mierne rozchádzajú. ISW uvádza približne 870 kilometrov, Ars Technica približne 800 kilometrov. Isté je, že ani jeden z prvých 32 satelitov sa zatiaľ tak vysoko nedostal.
Ani jeden zo 16 júlových satelitov sa nedostal na 550 kilometrov
Z marcovej série sa 12 satelitov ustálilo vo výške približne 500 až 550 kilometrov. Podľa hodnotenia Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) ide zatiaľ o udržateľnejšiu orbitu. Jeden zo zvyšných satelitov nevykonal výraznejšie manévre a v júni znovu vstúpil do atmosféry. Ďalšie dva už približne dva mesiace svoju dráhu nezvyšovali.
Júlová séria je na tom horšie. K 31. augustu sa ani jeden zo 16 satelitov nedostal na 550 kilometrov. Mnohé zostali medzi 300 a 400 kilometrami, niektoré strácajú výšku a najmenej dva smerujú k zániku v atmosfére. Editor RussianSpaceWeb.com Anatolij Zak uviedol, že jedenásť satelitov začalo do začiatku augusta viditeľne stúpať, ďalšie tri však po prvých manévroch prestali zvyšovať orbitu.
Neprehliadni
Vo výške 300 či 400 kilometrov už satelit citeľnejšie brzdia zvyšky atmosféry. Musí preto častejšie korigovať dráhu a míňať palivo. To môže skrátiť jeho životnosť.
Nie každý satelit na nízkej orbite však musí byť pokazený. Ars Technica upozorňuje, že niektoré družice tam Rusko môže držať zámerne, kým sa postupne neposunú do správnych orbitálnych rovín. Nižšia orbita navyše skracuje vzdialenosť k používateľovi na zemi. Na súvislé pokrytie však potrebuješ viac satelitov.
Pri najmenej troch z prvých 32 družíc už podľa Ars Technica dostupné údaje pomerne presvedčivo ukazujú na úplné zlyhanie.
Rassvet zatiaľ pokrýva Ukrajinu len 90 minút denne
Dvanásť marcových satelitov vytvára nad Ukrajinou dve komunikačné okná denne. Podľa ISW ide spolu maximálne o približne 90 minút spojenia za deň.
Na nepretržitú komunikáciu je to málo. Ruské sily by pri velení, prenose dát či riadení dronov potrebovali spojenie prakticky stále. Aj súčasný Rassvet však môže byť užitočný. ISW upozorňuje, že krátke okná môžu poslúžiť pri komunikácii alebo pri útokoch pomocou diaľkovo riadených bezpilotných systémov.
Na stabilné pokrytie Ukrajiny by Rusko podľa ukrajinského poradcu pre obranné technológie Serhija „Flash“ Beskrestnova potrebovalo najmenej 200 až 300 funkčných satelitov. Bureau 1440 chce mať 292 družíc do konca roka 2027 a celkovo 924 do roku 2035. Momentálne ich je na orbite 32.
Rusko nemá dosť rakiet, aby Rassvet budovalo potrebným tempom
Problém nie je iba vo družiciach. Rusko ich potrebuje dostať do vesmíru oveľa rýchlejšie. ISW uvádza, že od roku 2022 sa uskutočnilo iba šesť až osem štartov Sojuzu-2.1b celkovo. A tento nosič má aj iné civilné a vojenské úlohy.
Pri podobnom tempe a 16 Rassvetoch na jeden štart by podľa ISW Rusko za štyri roky dostalo na orbitu teoreticky najviac približne 128 satelitov. Ani to nestačí na spodnú hranicu odhadovaných 200 až 300 družíc. Navyše by Moskva musela veľkú časť kapacity Sojuzov vyhradiť práve pre Rassvet.
Do toho vstúpila Ukrajina. V noci zo 14. na 15. augusta zasiahla Progress Space Rocket Center v Samare, podnik, kde sa montujú rakety rodiny Sojuz vrátane Sojuzu-2.1b. Pri útoku použila strely FP-5 Flamingo. O útoku na závod Progress a rakety Sojuz sme informovali aj na Vosveteit.sk.
Osem dní nato sa Ukrajina pokúsila zaútočiť aj na kozmodróm Pleseck, odkiaľ odštartovali obe operačné série Rassvetu. Priamy zásah štartovacej infraštruktúry sa nepotvrdil. Ukrajina však ukázala, že dokáže ohrozovať výrobu nosných rakiet aj miesto ich štartu.
Prvé Starlinky tiež zlyhávali. Dnes je poruchovosť takmer nulová
Poruchy pri prvých sériách satelitnej konštelácie nie sú nič výnimočné. Z prvých 60 prototypov Starlinku zlyhalo približne päť percent krátko po štarte. V priebehu času sa podľa Jonathana McDowella miera porúch tejto skupiny dostala približne na 13 percent. Pri nasledujúcich 420 satelitoch klesla asi na tri percentá. Dnešná generácia Starlink Version 2 sa podľa jeho tabuliek pohybuje približne na úrovni 0,01 percenta.
John Hardie z Foundation for Defense of Democracies pre Newsweek povedal, že doterajšia miera problémov Rassvetu vyzerá horšie než pri prvej generácii Starlinku. Na konečný verdikt je však podľa neho ešte skoro. Ruské vývojové a zbrojné programy pravidelne meškajú, no oneskorenie ešte neznamená, že technológia nakoniec nevznikne.
Newsweek pripomína, prečo Moskva na vlastnú sieť tak tlačí. Ruské jednotky na Ukrajine používali neautorizovane získané terminály Starlinku pri komunikácii na fronte, velení aj prevádzke bezpilotných systémov.
SpaceX v spolupráci s Ukrajinou začiatkom februára zaviedla whitelist, teda zoznam terminálov, ktoré môžu v krajine komunikovať so sieťou. Starlink uvádza, že obmedzenia začali platiť 4. februára, pričom ukrajinské úrady o deň neskôr oznámili, že prvé nepovolené ruské terminály prestali fungovať. O tom, ako SpaceX obmedzila Rusom prístup k Starlinku, sme písali aj skôr.
Vlastná sieť by Moskvu zbavila závislosti od SpaceX aj neoficiálne získavaných terminálov. Zatiaľ má však Rusko na orbite len zlomok počtu družíc, ktoré na takúto úlohu potrebuje. Kým ich nedokáže vynášať po stovkách a v pravidelnom tempe, Starlink nahradí len na papieri.
