Ruský „Starlink“ má prvú veľkú trhlinu. Jeden satelit zhorel v atmosfére, ďalšie sa na orbite správajú neisto
Rusko chcelo ukázať vlastnú odpoveď na Starlink, no prvé satelity Rassvetu narazili na problémy. Jeden z nich už zhorel v atmosfére a ďalšie ukazujú, že udržať internetovú sieť vo vesmíre nie je také jednoduché.
Rusi v marci poslali na obežnú dráhu šestnásť satelitov Rassvet. Na papieri to vyzeralo ako začiatok domácej odpovede na Starlink, teda systému, ktorý by Moskve dal vlastný satelitný internet bez závislosti od západných technológií. Lenže prvé mesiace ukázali, že dostať satelity do vesmíru je iba začiatok problému.
Satelity sa po štarte ocitli na veľmi nízkej dráhe, približne 300 kilometrov nad Zemou. V takejto výške sa už síce nachádza takmer prázdny priestor, no nie úplne. Zvyšky atmosféry tam stále dokážu satelit pomaly brzdiť. Ak sa stroj vlastnými motormi nezdvihne vyššie, začne postupne klesať a jeho koniec je len otázkou času.
Presne to sa stalo jednému zo satelitov. Objekt 4 po štarte nevykonal žiadny manéver, nezvyšoval dráhu a podľa verejných orbitálnych dát iba pomaly padal späť k Zemi. Približne 6. júna 2026 zhorel v atmosfére. Na tému upozornil aj server defence-blog.com.
Jeden satelit sa po štarte ani nepohol. Na nízkej dráhe to znamenalo rozsudok smrti
Objekt 4 bol problémový prakticky od začiatku. Kým časť ostatných satelitov Rassvetu začala po niekoľkých týždňoch aspoň opatrne pracovať s vlastnou dráhou, tento kus techniky sa správal ako mŕtve teleso. Nezdvihol sa vyššie, nevyrovnával prirodzený pokles a len pomaly strácal kilometre.
Pri satelite letiaceho obrovskou rýchlosťou stačí aj veľmi slabé brzdenie. Nie je to dramatický pád zo dňa na deň. Skôr tiché klesanie, kilometer po kilometri. Objekt 4 tak celé týždne prehrával súboj s atmosférou, až vstúpil do jej hustejších vrstiev a zhorel.
Neprehliadni
Práve tu sa ukazuje rozdiel medzi vypusteným satelitom a funkčnou konšteláciou. Dostať zariadenie na obežnú dráhu je len prvý krok. Skutočný test prichádza až potom, keď musí satelit zapnúť vlastný pohon, zdvihnúť sa na stabilnejšiu výšku a držať presnú pozíciu. Objekt 4 nič z toho nepredviedol. Po štarte sa nestal uzlom budúcej internetovej siete, ale objektom, ktorému už len bežal čas.
Raketa z Plesecka odštartovala, ale Moskva mlčala. Rassvet potvrdila až súkromná firma
Večer 23. marca 2026 sa nad severom Ruska objavila stopa rakety. Videli ju ľudia v okolí mesta Uchta, severovýchodne od kozmodrómu Pleseck, no z Moskvy neprichádzalo žiadne vysvetlenie. Pri bežnom štarte by nasledovalo oznámenie Roskosmosu alebo ministerstva obrany. Tentoraz však štátne úrady mlčali. Raketa letela, satelity sa dostali na obežnú dráhu, ale oficiálna Moskva sa k misii najprv neprihlásila.
Potvrdenie prišlo až nasledujúce ráno od Buro 1440, teda firmy, ktorá systém Rassvet vyvíja. Spoločnosť zverejnila tlačovú správu a video, na ktorom bolo vidieť oddelenie šestnástich satelitov od nosiča. Navonok to pôsobilo ako sebavedomý technologický moment. Lenže fakt, že štart najskôr nekomunikoval štát, ale až súkromný vývojár, dodáva celej misii zvláštny podtón.
Rassvet totiž nie je obyčajný komerčný projekt pre rýchlejší internet na odľahlých miestach. V ruskom kontexte ide o infraštruktúru, ktorá sa dotýka armády, štátnej suverenity aj technologickej závislosti od Západu. Moskva veľmi dobre videla, čo Starlink znamenal pre Ukrajinu: odolné spojenie pre jednotky, drony, velenie aj logistiku, ktoré sa nedá jednoducho vypnúť klasickým rušením.
Niektoré satelity stúpali, iné len bojovali s pádom. Rassvet sa nesprával ako jednotná sieť
Orbitálne dáta neukázali jednu hladko fungujúcu sieť, ale skupinu satelitov s rozdielnym správaním. V polovici apríla sa síce väčšina Rassvetov začala dvíhať z nízkej dráhy, no nie rovnakým tempom. Niektoré iba dorovnávali prirodzený pokles. Iné sa posunuli vyššie o 40 až 50 kilometrov. Objekt 4 však zostal mimo hry. Kým ostatné satelity aspoň bojovali o výšku, on ďalej padal.
Začiatkom júna bol rozdiel ešte viditeľnejší. Šesť satelitov pomaly stúpalo k stabilnejším dráham, osem ďalších sa už nesnažilo dostať vyššie a iba držalo pozíciu proti prirodzenému poklesu. Jeden satelit už bol stratený. Neznamená to automaticky, že Rassvet ako program zlyhal. Pri nových satelitných systémoch sú prvé série často aj testom techniky. No ak má konštelácia prenášať internet, musí sa správať predvídateľne a reagovať ako jeden systém.
Jeden satelit zhorel, no Rusko zrejme pokračuje ďalej
Ruská vesmírna komunita medzitým hovorí o ďalšom štarte Rassvetu, ktorý by mohol prísť okolo 18. júna 2026. Zatiaľ nejde o oficiálne potvrdený termín. Ak sa však naplní, bude to jasný signál, že Moskva nepovažuje pád Objektu 4 za dôvod na brzdenie celého programu.
Pre Buro 1440 to znamená nepríjemnú dilemu. Buď firma vie, čo sa s Objektom 4 stalo, a problém považuje za izolovanú poruchu. Alebo ešte nemá úplne čistý obraz, no tlak na budovanie vlastnej satelitnej siete je taký silný, že program musí pokračovať aj s rizikom ďalších chýb. V oboch prípadoch platí, že Rassvet už nie je len projekt na papieri. Testuje sa priamo vo vesmíre a každá chyba tam končí veľmi viditeľne.
Vypustiť satelity Rusko dokáže. Urobiť z nich fungujúci Starlink je tvrdší test
Rusko stále vie stavať rakety, vynášať náklad na orbitu a pracovať s technológiou, ktorú si budovalo desaťročia. Príbeh Rassvetu je zaujímavý práve preto, že nezlyhal pri štarte ani pri oddelení satelitov od nosiča. Skúška prišla až potom, keď sa malé stroje rozleteli po orbite a mali začať pracovať podľa plánu.
Rassvet zatiaľ ukázal, že medzi vypustením satelitov a funkčnou sieťou je veľká medzera. Jeden satelit sa nepohol vôbec a zhorel v atmosfére. Časť ďalších sa pomaly dvíhala vyššie, časť iba držala výšku proti prirodzenému poklesu. To nemusí znamenať koniec programu, ale určite to nevyzerá ako nábeh systému, ktorý by sa už dnes mohol stavať vedľa Starlinku.
Starlink nie je silný iba preto, že má na oblohe veľa satelitov. Je silný preto, že funguje ako riadená, predvídateľná a neustále udržiavaná sieť. Moskva nepotrebuje len ukázať, že vie dostať satelity do vesmíru. Potrebuje dokázať, že z nich vie urobiť spoľahlivú komunikačnú vrstvu. Zatiaľ však jej odpoveď rieši oveľa základnejšiu otázku: ako sa vôbec udržať na oblohe.
