Rusko zrejme pripravuje ďalšiu várku satelitov svojho „Starlinku“. Rassvet má slúžiť civilistom aj armáde

Rusko zrejme pripravuje ďalší štart satelitov Rassvet. Vlastná obdoba Starlinku má slúžiť civilistom aj armáde a zabezpečiť spojenie pre bojové drony.

rusky internet satelit
Zdroj: Anton_Medvedev / depositphotos.com

Medzi 11. a 16. júlom sa z kozmodrómu Pleseck očakáva jeden alebo dva štarty nosných rakiet. NOTAM, teda upozornenie pre pilotov na dočasne uzavretý vzdušný priestor, však náklad neodhaľuje. Používateľ @afec7032 na sieti X sa podľa letového koridoru a ďalších údajov domnieva, že minimálne jedna raketa môže niesť novú várku satelitov systému Rassvet. Rusko ho buduje ako domácu odpoveď na Starlink.

Ak sa tento odhad potvrdí, nepôjde už len o malú experimentálnu misiu. Rassvet vyvíja spoločnosť Bureau 1440, ktorá sa počas troch rokov posunula od testovacích družíc k prvým produkčným kusom. Prvé tri satelity vyštartovali 27. júna 2023 z kozmodrómu Vostočnyj v rámci misie Rassvet-1. Inžinieri na nich skúšali prenos dát, stabilitu spojenia, pohonné systémy aj fungovanie družíc na obežnej dráhe.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

V máji 2024 nasledovala misia Rassvet-2, tentoraz z Plesecka, s tromi väčšími satelitmi. Tie už predstavovali prototypy budúcich sériových zariadení. Rusko na nich testovalo komunikáciu podľa štandardu 5G NTN, teda prepojenie mobilnej siete so satelitmi, aj laserové medzisatelitné spoje. Družice si vďaka nim môžu odovzdávať dáta priamo na obežnej dráhe a menej sa spoliehať na pozemné stanice.

Jeden zo 16 satelitov nevydržal ani tri mesiace

Najväčší posun prišiel 23. marca 2026. Bureau 1440 vypustilo z Plesecka 16 satelitov Rassvet-3, ktoré označilo za prvé produkčné kusy budúcej siete. Firma vtedy tvrdila, že projekt opúšťa experimentálnu fázu a začína budovať reálnu komunikačnú službu.

Štart však prišiel približne s trojmesačným meškaním. Dva zdroje ruského denníka Kommersant odklad pripisovali tomu, že sa nepodarilo včas vyrobiť potrebný počet družíc. Bureau 1440 konkrétny dôvod nepotvrdilo a uviedlo len, že presné dátumy štartov a ďalšie citlivé údaje nezverejňuje.

Ani marcová misia sa nezaobišla bez problémov. Jeden zo 16 satelitov nevykonal potrebné manévre na zvýšenie obežnej dráhy a približne 6. júna zhorel v atmosfére. Zvyšných 15 produkčných družíc podľa Bureau 1440 zostalo na orbite, prešlo testami kľúčových systémov a pokračovalo v manévrovaní. Celá misia tým nezlyhala, no Rassvet zatiaľ rozhodne nie je hotovou sieťou pripravenou na plnú prevádzku.

komunikacny satelit na obeznej drahe zeme
Zdroj: remicki / depositphotos.com

Ruský federálny projekt Infraštruktúra prístupu na internet pôvodne počítal s prvými 16 produkčnými satelitmi už v roku 2025. Podľa pôvodného harmonogramu mala konštelácia narásť na 156 družíc v roku 2026, 292 v roku 2027 a 318 v roku 2028.

Novšie vyjadrenia však naznačujú, že sa harmonogram posúva. V júni 2026 už Bureau 1440 podľa Kommersantu hovorilo o 292 satelitoch do roku 2030 vrátane záložných kusov. Komerčná služba pre firemných zákazníkov sa má začať v rokoch 2027 až 2028. Čísla 156, 292 a 318 preto treba vnímať ako pôvodný plán, nie ako istotu, že Rusko tieto počty skutočne dosiahne v stanovených termínoch.

Ruský „Starlink“ má dostať bojové drony hlbšie za front

Vladimir Putin 12. júna povedal, že Rusko vyvíja satelitný systém určený na riadenie bojových dronov. Rassvet priamo nepomenoval. Jeho vyjadrenie sa však spája práve s projektom Bureau 1440, ktorý je v súčasnosti najpokročilejšou ruskou nízkoorbitálnou komunikačnou sieťou tohto typu.

komunikacny satelit
Zdroj: iLexx / depositphotos.com

Pre ruskú armádu by vlastná sieť znamenala komunikačnú infraštruktúru, ktorú by Moskva ovládala bez závislosti od zahraničného prevádzkovateľa. Ruské jednotky v minulosti používali aj neautorizované terminály Starlink, SpaceX však prístup k časti z nich obmedzil. Rassvet by mohol armáde poskytnúť spojenie pre drony, jednotky a veliteľské stanovištia aj tam, kde nie je použiteľná mobilná sieť. Na jeho možné civilné aj vojenské využitie upozorňuje aj magazín WIRED.

Systém však nie je nepriestrelný. Jeho úspech na bojisku bude závisieť od toho, koľko terminálov Rusko dokáže dostať k jednotkám a ako dobre odolajú rušeniu či lokalizácii zo strany protivníka. Práve elektronický boj môže rozhodnúť, či bude spojenie stabilné, alebo sa drahá satelitná sieť zmení na nespoľahlivý článok. Aj tak by Rassvet mohol odstrániť jednu z výrazných slabín ruskej armády — nedostatok vlastného širokopásmového spojenia hlboko v teréne.

Terminály Rassvet využívajú aktívne fázované antény podobné tým, ktoré používa Starlink. Smer signálu menia elektronicky, takže nemusia mechanicky otáčať celú parabolu. Terminál tak dokáže automaticky sledovať satelity letiace po oblohe a prepínať medzi nimi bez zásahu operátora.

Rassvet má zarábať na internete, armáda ho využije na bojisku

Rassvet nemá slúžiť iba armáde. Bureau 1440 ho vyvíja ako komerčnú sieť pre firmy, verejné inštitúcie, lietadlá, vlaky, lode, automobily aj odľahlé oblasti bez spoľahlivej pozemnej infraštruktúry. Oficiálna stránka spoločnosti počíta so stacionárnymi aj mobilnými terminálmi a medzi budúcimi zákazníkmi uvádza dopravu, letectvo, železnice, lodnú dopravu, záchranné zložky, zdravotníctvo či regionálne úrady.

Rovnaká infraštruktúra by však mohla obsluhovať aj štátne a vojenské terminály. Civilná sieť by tak zároveň vytvorila komunikačné zázemie využiteľné na bojisku. Nejde o dve úplne oddelené konštelácie, ale o dual-use technológiu, ktorej využitie závisí od terminálov a zákazníkov pripojených k sieti.

Projekt navyše nestojí iba na vojenskom rozpočte. Na vybudovanie nízkoorbitálnej siete má podľa Kommersantu smerovať 102,8 miliardy rubľov z federálneho rozpočtu a ďalších 329 miliárd rubľov z vlastných zdrojov spoločnosti do roku 2030. Komerční zákazníci preto nemajú byť iba doplnkom. Bez príjmov zo služieb by bolo dlhodobé financovanie siete podstatne náročnejšie.

Najväčšou prekážkou zostáva tempo výroby. Rusko od roku 2023 vypustilo v troch misiách spolu 22 satelitov Rassvet a jeden z produkčných kusov už stratilo. Ak by stále platil pôvodný cieľ 156 družíc do konca roka 2026, na obežnú dráhu by muselo dostať ďalších 135 funkčných satelitov.

Podľa odborníka, ktorého oslovil WIRED, by Bureau 1440 na vybudovanie konštelácie s približne 300 satelitmi muselo vyrábať jeden až dva kusy týždenne. Takéto tempo ruský vesmírny priemysel doteraz dlhodobo neudržal. Júlová misia preto môže ukázať, či Bureau 1440 skutočne rozbieha sériovú výrobu, alebo bude musieť pôvodný harmonogram ďalej posúvať.

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať