Rakovina môže mať slabé miesto. Vedci chcú „vypnúť“ gény, ktoré poháňajú rast nádoru
Vedci objavili spôsob, ako „vypnúť“ gény, ktoré poháňajú rakovinu.
Liečba rakoviny patrí medzi najnáročnejšie medicínske terapie. Chemoterapia aj niektoré moderné lieky dokážu nádor zničiť, ale často zasiahnu aj zdravé bunky. Pacienti potom čelia silným vedľajším účinkom, únave, poškodeniu imunity alebo problémom s krvotvorbou.
Vedci preto už roky hľadajú spôsob, ako zasiahnuť rakovinu presnejšie. Výskumný tím z Monash University v spolupráci s Harvard University teraz predstavil zaujímavý prístup. Podľa novej štúdie by sa mohlo podariť trvalo „vypnúť“ gény, ktoré rakovinu poháňajú.
Objav publikoval prestížny časopis Nature Cell Biology. Ak sa výsledky potvrdia aj v klinických testoch, liečba by mohla trvať kratšie a priniesť menej vedľajších účinkov.
Rakovina často zneužije naše vlastné gény
Mnoho ľudí si predstaví rakovinu ako úplne novú genetickú chybu. Realita býva často iná. Rakovinová bunka zvyčajne neobsahuje nové gény, ale začne nesprávne používať tie, ktoré už v tele existujú.
Tieto gény sa za normálnych okolností zapnú len vtedy, keď bunka potrebuje rásť alebo sa deliť. Rakovinová bunka však tento systém prevezme a nechá niektoré gény zapnuté neustále.
Neprehliadni
Práve tento proces riadi epigenetika, systém molekulárnych „spínačov“, ktoré rozhodnú, ktoré gény budú aktívne.
Väčšina onkologických liekov funguje jednoducho, pokúsia sa rakovinovú bunku zabiť skôr, než ona poškodí telo. Epigenetická terapia používa iný prístup.
Namiesto priameho útoku sa pokúsi preprogramovať správanie bunky.
Ak sa podarí vypnúť gény, ktoré riadia rakovinový rast, bunka môže prejsť do normálneho stavu alebo sa aktivuje prirodzený mechanizmus bunkovej smrti nazývaný apoptóza. Tento prístup môže byť pre organizmus šetrnejší.
„Možno sme našli nový spôsob, ako využiť slabinu rakoviny,“ uviedol vedúci výskumu Omer Gilan.
Výskum sa zameral na dva proteíny, Menin a DOT1L
Výskumníci sa zamerali na dva proteíny, ktoré zohrávajú veľkú úlohu pri niektorých formách akútnej leukémie, Menin a DOT1L. Tieto molekuly pracujú ako partneri pri regulácii génov. Proteín Menin pomáha otvoriť prístup k určitým génom, zatiaľ čo DOT1L udržiava tieto gény aktívne.
Doterajšie lieky sa snažili zasiahnuť najmä jeden z týchto proteínov. Nový výskum však ukázal, že správny zásah do Meninu dokáže narušiť celý systém. Výsledkom je oveľa silnejší efekt, než vedci pôvodne očakávali.
Liečba zasahuje aj pamäť rakovinovej bunky
Zaujímavú úlohu zohráva proteín DOT1L. Ten funguje ako zapisovač epigenetickej pamäte. Predstav si DNA ako knihu s návodom na fungovanie bunky. Proteín DOT1L do tejto knihy pridáva chemické záložky, ktoré označia stránky dôležité pre rast rakovinovej bunky.
Bunka potom presne vie, ktoré gény má používať. Ak liek zasiahne Menin, DOT1L stratí schopnosť tieto záložky udržiavať. Bez nich bunka nedokáže nájsť „návod“, ktorý ju núti rásť ako nádor.
„Lieky zamerané na Menin vymažú pamäť, ktorú poskytuje proteín DOT1L, a rakovinové bunky potom hynú aj po ukončení liečby,“ hovorí spoluautor štúdie, Daniel Neville.
To znamená, že bunky môžu zostať oslabené alebo nefunkčné aj po skončení terapie.
Vedci hovoria o kratšej liečbe, s menším počtom vedľajších účinkov
Ak sa tento efekt potvrdí, liečba by mohla trvať kratšie než dnes. To by znížilo záťaž pre pacientov. Zároveň by lekári mohli použiť vyššie dávky alebo kombinovať viacero terapií.
„Každý, kto sledoval blízkeho človeka počas liečby rakoviny, vie, aké náročné to je,“ povedal Gilan.
Podľa neho je preto dôležité nielen zvýšiť účinnosť liečby, ale aj znížiť jej záťaž pre pacientov.
Laboratórny výskum je len prvý krok. Vedci preto plánujú klinické testovanie na pacientoch. Prvé skúšky pripraví Monash University v spolupráci s nemocnicou The Alfred ešte tento rok.
Hematológ Shaun Fleming, ktorý sa podieľa na klinických štúdiách, vidí v objave veľký potenciál.
„Lepšie pochopenie toho, ako tieto nové terapie fungujú, nám môže pomôcť používať ich účinnejšie a bezpečnejšie,“ uviedol Fleming.
Epigenetická terapia sa v onkológii objavuje čoraz častejšie. Namiesto priameho ničenia buniek sa snaží zmeniť spôsob, akým bunka číta svoju genetickú informáciu.
Výskum austrálskeho tímu naznačuje, že niektoré rakovinové bunky možno prinútiť, aby stratili schopnosť udržiavať svoj nádorový program.
Vedci zatiaľ hovoria o prvom kroku. Klinické skúšky ukážu, ako sa tento mechanizmus prejaví u pacientov.
Ak sa výsledky potvrdia, medicína môže získať nový typ liečby, ktorý nebude zameraný len na ničenie rakoviny, ale aj na jej genetické „umlčanie“.
