Takmer 9 z 10 pacientov po transplantácii hovorí o zmene osobnosti. Veda vysvetľuje, prečo sa to deje
Zmeny nálady a správania po transplantácii orgánu nemusia znamenať prenos osobnosti darcu. Pozri sa na úlohu hormónov, imunosupresív, zápalu a prečo sa pacienti po zákroku môžu cítiť inak.
Zmena osobnosti po transplantácii orgánu nie je senzácia, ale ani výmysel. Niektorí pacienti po zákroku hovoria, že sa cítia inak. Reagujú inak. Majú iné nálady, iné chute, inokedy aj správanie, ktoré by predtým sami na sebe nespoznali. A práve tu vzniká problém. Okolie často ponúkne dve jednoduché vysvetlenia. Buď „je to len v hlave“, alebo sa okamžite vytiahnu príbehy o prenose čŕt darcu. Ani jedno pacientovi veľmi nepomáha.
Otázka totiž neznie, či sa po transplantácii stávaš niekým iným. Dôležitejšie je, čo sa po takomto zákroku deje s telom a prečo na to mozog reaguje spôsobom, ktorý môže pôsobiť mätúco aj znepokojujúco. Na tému upozornil server theconversation.com.
Prežiť transplantáciu je pre telo aj myseľ poriadny náraz
Transplantácia nie je bežná operácia. Je to moment, keď telo prejde z režimu prežitia do režimu „skúsme to znova“. Úľava, eufória, strach, vďačnosť, vina voči darcovi. To všetko sa môže miešať naraz. Už len táto kombinácia stačí na to, aby sa človek správal inak než predtým.
Lenže niektoré zmeny sa neobjavia hneď. Prídu po mesiacoch. Sú stabilné, opakované a nezodpovedajú typickému obrazu posttraumatickej reakcie. Navyše, podobné skúsenosti opisujú aj pacienti po transplantácii obličiek či pečene, kde chýba silná symbolika srdca. To naznačuje, že psychika je len časť príbehu.
Nie je to len súbor jednotlivých príbehov. V jednom z mála systematickejších prieskumov, ktoré sa tejto téme venovali, opisovala zmeny správania či prežívania takmer väčšina oslovených pacientov. Z 47 príjemcov orgánov, vrátane srdca aj iných transplantácií, uviedlo 89,3 percenta, že po zákroku vnímali určitú formu zmeny osobnosti, ak sa odrátajú čisto telesné zlepšenia, ako viac energie či lepšia kondícia. Aj tieto dáta však treba čítať opatrne. Vzorka bola malá a je pravdepodobné, že do prieskumu sa častejšie zapojili ľudia, ktorí zmenu skutočne pocítili.
Neprehliadni
Keď orgán začne rozprávať do chémie mozgu
Transplantovaný orgán nie je tichý pasažier. Je to aktívna súčasť tela, ktorá produkuje hormóny a signálne molekuly. Srdce napríklad uvoľňuje natriuretické peptidy. Tie síce regulujú rovnováhu tekutín, no zároveň zasahujú aj do stresovej reakcie cez hypotalamus, centrum, ktoré má prsty v nálade aj emóciách.
Po transplantácii sú hladiny týchto látok zvýšené a podľa dostupných pozorovaní sa nemusia úplne vrátiť na pôvodné hodnoty. Inými slovami, mozog dostáva dlhodobo trochu iné chemické signály než predtým. Neznamená to nové myšlienky či cudzie spomienky. Znamená to jemný, ale trvalý posun v tom, ako telo zvláda stres, únavu alebo impulzy.
Lieky, o ktorých sa hovorí najmenej, no cítia sa najviac
Po transplantácii sa nezaobídeš bez imunosupresív. A práve tu sa často skrýva odpoveď, ktorú pacienti hľadajú inde. Kortikosteroidy, ako prednizón, dokážu výrazne zasiahnuť psychiku. Môžu navodiť eufóriu, ale aj podráždenosť, agresivitu, nespavosť či depresívne stavy. V niektorých prípadoch sa opisuje aj takzvaná steroidná psychóza.
Lieky typu cyklosporín zas pôsobia nepriamo, cez metabolizmus a imunitnú aktiváciu, no ich vplyv na centrálny nervový systém je dobre známy. Pre pacienta je to zásadná informácia. To, čo pôsobí ako „zmena osobnosti“, môže byť obyčajný, hoci nepríjemný vedľajší účinok liečby. Nie duch darcu.
Bunková pamäť, mýty a to, kde sa veda zastavuje
V debate o transplantáciách sa občas objaví pojem bunková pamäť. Hypotéza hovorí, že určité informácie by mohli byť uložené mimo mozgových neurónov, napríklad v epigenetických zmenách buniek. Znie to lákavo. Problém je, že pre prenos spomienok či talentov neexistujú presvedčivé dôkazy.
Omnoho lepšie preskúmaný je vplyv imunity. Donorové bunky sa v tele príjemcu nachádzajú roky. Vyvolávajú nízkoúrovňový chronický zápal, ktorý dokáže ovplyvniť náladu, úzkosť aj motiváciu. Rovnaké mechanizmy sa dnes skúmajú pri depresii či autoimunitných ochoreniach. Bez mystiky.
| Fenomén | Možné vysvetlenie | Status podľa vedy |
|---|---|---|
| Zmena chutí na jedlo | Zmena metabolizmu, vplyv liekov na chuťové receptory | Potvrdené |
| Zmeny nálady a úzkosť | Hormóny z orgánu, imunosupresíva, zápal | Vysoko pravdepodobné |
| Prenos talentu darcu | Psychosomatika, zmena životného štýlu po traume | Nepreukázané |
| Zdieľanie snov alebo spomienok | PTSD, vedľajšie účinky liekov | Psychologické vysvetlenie |
Transplantácia nie je oprava pokazeného dielu. Je to zásah do celého regulačného systému tela. Ak o tom hovoríme otvorene a bez senzácií, pacient prestáva hľadať mystické vysvetlenia a začne rozumieť tomu, čo sa s ním deje. A to je v praxi často dôležitejšie než akákoľvek teória.
