Raketa Orešnik opäť zasiahla Ukrajinu: Zdroje hovoria, že mala zasiahnuť zásobník plynu s celoeurópskym významom
Ukrajina čelila ďalšiemu ruskému útoku, ktorý mal byť reakciu na pokus o zasiahnutie Putinovho bydliska.
Rusko počas rozsiahleho nočného útoku na Ukrajinu opäť použilo balistickú raketu Orešnik. Moskva tvrdila, že úder reagoval na údajný pokus o dronový útok na rezidenciu Vladimira Putina. Kyjev aj Washington toto tvrdenie odmietli a ukrajinské úrady ho označili za absurdné. Samotný dopad však vyvolal oveľa vážnejšie otázky než oficiálne vysvetlenie Kremľa, informuje The War Zone.
Raketa zasiahla oblasť Ľvova, len približne 30 až 50 kilometrov od poľských hraníc. Sociálne siete zaplavili videá zachytávajúce žiariace návratové telesá padajúce k zemi extrémnou rýchlosťou. Už samotná blízkosť hraníc NATO stačila na to, aby sa incident okamžite dostal do pozornosti európskych vlád.
Ukrajinský minister zahraničných vecí útok označil za „vážnu hrozbu pre európsku bezpečnosť“ a vyzval spojencov na tvrdšiu reakciu. Táto veta zaznela v čase, keď sa bezpečnostná rovnováha v regióne dostávala pod rastúci tlak.
Čo je Orešnik a prečo ide o strategickú zbraň
Orešnik patrí do kategórie balistických rakiet stredného doletu, známych ako IRBM. Tento typ zbraní dosahuje dolet v tisícoch kilometrov a pôvodne slúžil ako nástroj strategického odstrašenia, nie ako bežná zbraň na bojisku. Raketa po odpale prudko vystúpa do veľkej výšky a následne dopadne na cieľ po balistickej dráhe rýchlosťou presahujúcou Mach 5.
The Security Service of Ukraine (SBU) has demonstrated fragments of the “Oreshnik” weapon that Russia used to attack the Lviv region. pic.twitter.com/xAkQvnZz00
— Clash Report (@clashreport) January 9, 2026
Neprehliadni
Pentagon považuje Orešnik za odvodeninu systému RS-26 Rubež, ktorý Rusko oficiálne odložilo v roku 2018. Viacerí analytici upozorňujú, že Moskva pravdepodobne vytvorila Orešnik „skrátením“ tejto rakety, teda odobratím jedného stupňa. Výsledkom je zbraň, ktorá nelieta tak vysoko ako klasická medzikontinentálna raketa, no zato zasiahne cieľ výrazne rýchlejšie.
Práve tu sa skrýva jeden z najväčších problémov pre Európu. Z testovacieho priestoru Kapustin Jar na cieľ v západnej Ukrajine raketa dorazila približne za 12 až 15 minút. To prakticky ruší priestor na včasné varovanie civilného obyvateľstva.
Útok na „európsku plynáreň“
Hoci oficiálne správy hovorili o zásahu „kritickej infraštruktúry“, viaceré zdroje vrátane CNN či ukrajinskej platformy United24 naznačili, že skutočným cieľom mohol byť podzemný zásobník plynu Bilče-Volynsko-Uherske. Ide o jeden z najväčších plynových zásobníkov v Európe s kapacitou približne 17 miliárd kubických metrov.
Ukrainian Security Service has demonstrated the pieces of Oreshnik that Russia used to attack Lviv region.
The parts found so far:
▪️ stabilization and guidance unit (the missile's "brains", essentially);
▪️ spare parts from the engine installation;
▪️ fragments of the… https://t.co/Tk9XwcSfAf pic.twitter.com/KHsMvoE6tE— Anton Gerashchenko (@Gerashchenko_en) January 9, 2026
Pre porovnanie: ide o objem, ktorý prevyšuje ročnú spotrebu Slovenska a Česka dokopy. Z tohto pohľadu by zásah nemal len vojenský, ale aj jasný energetický rozmer.
Použitie Orešnika bez výbušnej hlavice tu dáva technický zmysel. Pri dopade rýchlosťou blížiacou sa k Mach 10 fungujú návratové telesá ako kinetické projektily. Obrovská energia nárazu im umožňuje preraziť betónové vrstvy a zavŕtať sa hlboko do zeme. Cieľom nebolo vyvolať povrchový výbuch alebo požiar, ale poškodiť technológiu v hĺbke. Takýto zásah by vyslal jasný energetický signál celej Európskej únii.
Poľsko reagovalo okamžite
Blízkosť dopadu vyvolala v Poľsku bezprostrednú vojenskú reakciu. Poľské operačné velenie aktivovalo systémy protivzdušnej obrany a do vzduchu vzlietli poľské aj spojenecké stíhačky. Išlo o štandardný, no jasný signál, že Varšava incident nepovažovala za rutinný.
Reakcia poľských politikov znela ostrejšie než pri predchádzajúcich útokoch. Premiér Donald Tusk dal najavo, že situácia prekročila hranicu bežného zastrašovania. Útok totiž prišiel v čase, keď Poľsko, Francúzsko a Británia finalizovali plány na povojnovú prítomnosť svojich jednotiek na Ukrajine. V tomto kontexte veľa pozorovateľov vnímalo použitie Orešnika ako odpoveď na vznikajúcu „koalíciu ochotných“.
Big fire illuminates night skies in Lviv region after Russian Oreshnik strike of Europe's largest underground gas storage facility. I saw such skies as child in Western Ukraine after gas pipeline explosion dozens kilometers away. There are reports of big gas pressure drop in Lviv… pic.twitter.com/8ofd11pxpB
— Ivan Katchanovski (@I_Katchanovski) January 8, 2026
Stará technológia, nový účel
„Nie je jasné, prečo Rusko spája masívne údery s rétorikou o teroristických útokoch. Takéto vysvetlenie nepôsobí presvedčivo,“ upozornil ruský analytik Dmitrij Stefanovič.
Jeho slová odrážajú širší pohľad odborníkov.
Aj západní experti, vrátane Jeffreyho Lewisa, dlhodobo tvrdia, že Orešnik nepredstavuje technologickú revolúciu. Ide skôr o starú balistickú technológiu, ktorú Rusko zabalilo do novej politickej úlohy. Hypersonická rýchlosť v záverečnej fáze letu síce znie hrozivo, no vyplýva zo samotnej podstaty balistických rakiet.
Symbolika silnejšia než výbuch
V tú istú noc Rusko vypustilo podľa ukrajinského letectva 242 dronov, 22 striel s plochou dráhou letu a 13 ďalších balistických rakiet. Orešnik tvoril len jeden prvok masívneho útoku, ktorý zasiahol aj Kyjev a pripravil tisíce ľudí o kúrenie uprostred zimy.
Britské ministerstvo obrany odhaduje, že Rusko má k dispozícii len obmedzený počet týchto rakiet. To z Orešnika robí skôr nástroj politického nátlaku než zbraň pre dlhodobú kampaň. Jeho skutočná sila nespočíva v explózii, ale v tom, čo signalizuje. Otázkou zostáva, či tento signál Európu zastraší, alebo ju prinúti reagovať presným opakom.
