Ruské drony začali niesť rakety vzduch-vzduch: Majú svoje muchy, no nútia pilotov byť opatrnejšími
Ukrajina informuje, že ruské drony začali niesť rakety R-60 ešte z čias Sovietskeho zväzu. Ide o starú vzduch-vzduch muníciu, ktorú Rusko nasadzuje v novej úlohe, aby skomplikovalo zostreľovanie dronov ukrajinskými pilotmi.
Vojna na Ukrajine už dávno neprebieha podľa učebníc. Nehrá sa len na to, kto má modernejšie zbrane, ale kto dokáže staré technológie použiť novým spôsobom. Práve preto dnes vo vzduchu lietajú kombinácie, ktoré by ešte pred pár rokmi zneli ako zlý nápad. Jednou z nich je ruský dron Geran nesúci sovietsku raketu R-60. informuje Technology.
R-60 patrí medzi najrozšírenejšie rakety vzduch-vzduch, aké kedy Sovietsky zväz vyrobil. Do výzbroje sa dostala už v 70. rokoch a piloti ju nosili na stíhačkách MiG aj Su, ale aj na vrtuľníkoch. Raketa je malá, ľahká a jednoduchá. Má infračervenú navádzaciu hlavicu, ktorá sa zameria na teplo motora cieľa. Pilot ju odpálil správnym smerom a raketa sa o zvyšok postarala sama.
Práve táto jednoduchosť dnes láka ruských konštruktérov. Geran-2, známy kamikadze dron, sa totiž začal objavovať s R-60 pod trupom. V niektorých prípadoch ide o výkonnejšiu, prúdovú verziu označovanú ako Geran-3. Zmysel je jasný, ak ukrajinské lietadlo alebo vrtuľník príde dron zostreliť, môže sa z lovca stať cieľ.
Nie je to ideálne
Lenže tento nápad má viac technických háčikov, než sa na prvý pohľad zdá. Najväčším problémom je samotná infračervená hlavica rakety. Aby dokázala spoľahlivo rozlíšiť horúci motor lietadla od okolitého vzduchu, potrebuje pred štartom extrémne schladiť detektor. Na stíhačke tento chladiaci plyn dodáva priamo pylón lietadla, zvyčajne ide o dusík.
Neprehliadni
Na drone však žiadny taký systém neexistuje. Inžinieri preto museli na Geran namontovať malú tlakovú nádobu s dusíkom priamo na konštrukciu. Ak plyn dôjde, raketa oslepne. V tom momente síce visí pod dronom, ale stráca akúkoľvek bojovú hodnotu.
„Bez chladenia je infračervená hlavica prakticky slepá,“ upozornil jeden z vojenských technikov sledujúcich konflikt.
Druhý problém súvisí s fyzikou. Rakety vzduch-vzduch nikdy neboli navrhnuté na štart z pomalých platforiem. Stíhačka odpálila R-60 pri rýchlosti okolo 800 km/h. Raketa tak už na začiatku mala obrovskú kinetickú výhodu. Geran však letí približne 200 km/h. To znamená, že raketa musí po štarte spotrebovať veľkú časť vlastného paliva len na to, aby vôbec dosiahla pracovnú rýchlosť.
Výsledok je jednoduchý, dramaticky kratší dostrel. Z teoretických 8 kilometrov, ktoré R-60 dosiahla zo stíhačky, zostanú na drone v reálnych podmienkach možno 2 až 3 kilometre. To výrazne zužuje okno, v ktorom môže raketa predstavovať hrozbu.
Tu sa oplatí porovnať ruský prístup s tým ukrajinským. Ukrajina totiž úspešne nasadila námorný dron Magura V5 s raketami R-73. Hoci obe rakety pochádzajú zo sovietskej éry, rozdiel medzi nimi je zásadný. R-73 je modernejšia, má široký uhol záberu, lepšie odoláva klamným cieľom a vďaka plynovým kormidlám dokáže extrémne prudko manévrovať.
Zjednodušene povedané: R-60 musí mieriť takmer priamo na cieľ a dá sa relatívne ľahko oklamať svetlicami. R-73 „vidí aj za roh“ a pilotovi necháva omnoho menší priestor na únik. Paradoxne tak ukrajinský námorný dron predstavuje pre vrtuľníky oveľa väčšiu hrozbu než ruský Geran s R-60.
Mení taktiku pilotov
Napriek tomu má ruský experiment jeden reálny efekt, mení správanie pilotov. Predtým mohli ukrajinské vrtuľníky Mi-8 alebo Mi-24 priletieť k dronu na krátku vzdialenosť a zničiť ho guľometom alebo kanónom. Takýto zásah stál pár nábojov. Prítomnosť rakety R-60 však pilotov núti držať si odstup.
To znamená drahšie riešenia. Namiesto lacnej munície musia použiť vlastné rakety alebo sa spoliehať na protivzdušnú obranu zo zeme.
„Aj keď raketa reálne trafí málokedy, núti pilotov zmeniť správanie,“ zhodnotil jeden z ukrajinských dôstojníkov: „A to má svoju cenu.“
Celý príbeh Geranu s R-60 tak nehovorí o zázračnej zbrani, ale o improvizácii. O snahe vyťažiť maximum zo starých skladových zásob a prinútiť protivníka reagovať opatrnejšie. V tejto vojne totiž často rozhoduje nie to, čo zbraň dokáže na papieri, ale to, ako ovplyvní správanie ľudí, ktorí proti nej stoja.
