Prečo sme dnes tu a Neandertálci nie? Paradoxne nám pomohla látka, ktorú už dekády považujeme za toxín
Nová štúdia naznačuje, že olovo nám mohlo dať evolučnú výhodu nad Neandertálcami.
Olovo dnes považujeme za nebezpečný kov, ktorý ohrozuje mozog, srdce a dokonca môže ovplyvniť správanie. Nový výskum však odhaľuje, že tento kov prenasleduje ľudstvo už takmer dva milióny rokov a paradoxne, mohol našim predkom poskytnúť výhodu oproti Neandertálcom, informuje Science Alert.
Medzinárodný tím vedcov analyzoval obsah olova v 51 fosilizovaných zuboch rôznych hominidov, starých od 100-tisíc až po 1,8 milióna rokov. Vzorky pochádzali nielen od Homo sapiens a Neandertálcov, ale aj od skorších druhov rodu Homo, Australopithecus, Paranthropus, Gigantopithecus a dokonca fosílií orangutanov a papagájov.
Zubná sklovina a dentín sú jedinečné biologické záznamové média. Počas svojho rastu zaznamenávajú chronologické stopy ťažkých kovov, ako je olovo, a tieto stopy zostávajú trvalo uložené. Vďaka tomu vedci dokázali presne identifikovať opakované, epizodické vystavenia olovu počas života jednotlivca, podobne ako letokruhy stromov dokumentujú ročné obdobia. Výsledky boli jasné: 73 % skúmaných zubov vykazovalo známky epizodického vystavenia olovu, čo ukazuje, že náš vzťah s týmto kovom siaha ďaleko pred priemyselnú éru.
Olovu môžeme ostať vystavení aj prirodzenou cestou
Ako sa starodávne hominidy dostávali do kontaktu s olovom? Väčšinou cez prírodné zdroje, teda sopečné erupcie, lesné požiare alebo geologické procesy zvyšujúce koncentráciu olova vo vode a potrave. Zaujímavé je, že rôzne druhy vykazovali odlišné vzory expozície. Paranthropus robustus mal len sporadické a nízke stopy olova, zatiaľ čo Australopithecus africanus a skoré druhy Homo častejšie nesú „olovové pásy“. To naznačuje pravidelnejšie alebo sezónne vystavenie prostrediu s vyššou koncentráciou kovu.
Vedci potom vytvorili mini‑mozgy v laboratóriu, tzv. organoidy, ktoré niesli jednu z dvoch verzií génu NOVA1, modernú ľudskú a variantu typickú pre Neandertálcov a iné vyhynuté druhy. Mozgové organoidy so starou verziou génu vykazovali výrazné narušenie génu FOXP2, ktorý hrá kľúčovú úlohu vo vývoji reči a jazyka. Organoidy s modernou ľudskou verziou génu ukázali oveľa menšie poškodenie. Vedci z toho vyvodili, že náš variant NOVA1 mohol chrániť mozog pred toxickými účinkami olova.
Neprehliadni
„Tento objav je fascinujúci príklad toho, ako mohol environmentálny tlak, v tomto prípade olovo, viesť ku genetickým zmenám, ktoré zlepšili prežitie a schopnosť komunikovať jazykom,“ vysvetľuje Alysson Muotri, biológ z University of California v San Diegu: „Paradoxne, tie isté genetické zmeny ovplyvňujú aj našu citlivosť na moderné vystavenie olovu.“
Tento výskum ukazuje, že zatiaľ čo dnes považujeme olovo za škodlivé, v dávnej minulosti mohlo pôsobiť ako selektívny faktor. Naša evolúcia nebola len o sile alebo rýchlosti, ale aj o schopnosti prispôsobiť sa toxickým výzvam prostredia. Neandertálci mohli byť zraniteľnejší a ich mozgy viac postihnuté, čo mohlo nepriamo ovplyvniť ich schopnosť konkurovať Homo sapiens.
Olovo nás sprevádza milióny rokov
Dôležité je aj to, že dávne hominidy konzumovali olovo prirodzenou cestou, nie ako výsledok ľudských aktivít. Rôzne druhy sa vystavovali rôznym množstvám olova podľa prostredia a stravy, čo dodáva kontext „pásom olova“ v zuboch a sezónnej expozícii. To vysvetľuje, prečo vedci mohli rekonštruovať opakované epizodické udalosti v živote jednotlivcov a nie len celkovú akumuláciu kovu.
Nakoniec tento výskum pripomína, že naše moderné problémy s olovom, od farieb a palív po znečistenú vodu, nie sú novinkou. Olovo nás sprevádza milióny rokov, a zatiaľ čo dnes ohrozuje zdravie a IQ, v minulosti mohlo paradoxne prispieť k tomu, že sme sa stali dominantným druhom na planéte.
