Znečistenie rímskym olovom asi znížilo IQ na väčšine území antickej Európy
Výskumníci analýzou ľadových jadier z arktických oblastí odhalili závažný problém na vrchole Rímskej ríše.
Výskumníci z inštitútu DRI v novej štúdii využili ľadové jadrá z Arktídy, aby sa lepšie pozreli na historické atmosférické podmienky počas obdobia Rímskej ríše. Štúdia naznačuje, že znečistenie vzduchu olovom mohlo spôsobiť výrazný úpadok IQ starovekých Rimanov a toto znečistenie malo pravdepodobne aj viac negatívnych vplyvov na kognitívne vlastnosti ľudí.
Znečistenie vzduchu olovom, dokonca aj v malej koncentrácii, môže ovplyvniť mentálny vývoj detí. Už v minulosti využili vzorky ľadu na identifikovanie rôznych časových období počas Rímskej ríše, kedy sa v atmosfére nachádzalo zvýšené množstvo olova. Nový výskum rozširuje predchádzajúce práce a ukazuje nám, ako mohlo znečistenie olovom ovplyvniť európsku populáciu.
Ťažba striebra mala devastujúci dopad na rímsku populáciu
Tento výskum sa zameriava na koncentrácie olova v atmosfére od roku 500 pred našim letopočtom až do roku 600 nášho letopočtu. Ide o časový úsek, ktorý pokrýva vzostup aj pád Rímskej ríše. V rámci tohto obdobia sa špecifickejšie zamerali na obdobie Pax Romana, ktoré označuje vrchol tejto ríše. Izotopy olova umožnili výskumníkom identifikovať ťažbu a spracovanie tohto kovu naprieč Európou, čo považujú za hlavný zdroj znečistenia počas tohto obdobia.
Pokročilé počítačové modely vedcom poskytli simuláciu atmosférických pohybov a koncentrácie olova v atmosfére. Tieto poznatky vedci spojili s ďalšími výskumami, ktoré sa zameriavali na to, ako môže olovo viesť ku kognitívnemu úpadku. Výsledok nám ukazuje, že počas vrcholu Rímskej ríše mohlo znečistenie atmosféry olovom viesť k úbytku IQ európskej populácie najmenej o 2 až 3 body.
“Naša práca je prvou, ktorej sa podarilo získať informácie o znečistení z ľadových jadier a tieto poznatky využiť na zrekonštruovanie atmosférických podmienok a úrovne znečistenia v minulosti. Je fascinujúce, že takouto cestou vieme zistiť viac o období pred 2 000 rokmi,” hovorí Joe McConnell, vedúci novej štúdie.
Výskumníci celé desaťročia venovali výskumu ľadových jadier z oblastí ako Grónsko alebo Antarktída. Na získanie ľadových jadier využívajú obrovské vrtáky, ktoré mimoriadne opatrne vyrežú stĺpy ľadu, niekedy až 3 km dlhé. Čím hlbšie sa výskumníci dostávajú, tým hlbšie do minulosti svojim výskumom cestujú. Počas výskumov ľadových jadier vedci vytvorili presné časové osi pomocou dobre zdokumentovaných sopečných erupcií. Zároveň vysvetľujú, že bubliny vzduchu uväznené v ľade im ponúkajú pohľad na zloženie atmosféry v dávnej minulosti. Znečisťujúce látky, napríklad olovo, môžu vedci spojiť s ťažbou a industriálnou aktivitou.
Neprehliadni
Autori novej štúdie začali pracovať na metódach, ktoré by im dovolili vykonať detailnú analýzu koncentrácie olova v ľade, pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Spočiatku výskumníci analyzovali nedávnu minulosť, no viacerí historici ich žiadali, aby sa pozreli na obdobie Rímskej ríše.
“Znečistenie atmosféry olovom vychádza primárne z ťažby striebra. Rimania tavili minerál bohatý na olovo, aby z neho mohli získať striebro. Za každú uncu striebra, ktorú Rimania získali, vyprodukovali tisíce uncí olova. Väčšina olova sa dostala do atmosféry,” vysvetľujú výskumníci.
Znečistenie atmosféry olovom dosiahlo závažných úrovní
U dospelých je vysoká miera vystavenia olovu spojená s neplodnosťou, anémiou, výpadkami pamäti, či srdcovocievnymi ochoreniami. Závažnejšia situácia ale nastáva, ak sú olovu vystavené deti. V tomto prípade stačí aj malá dávka olova, ktorá vedie k úbytku IQ, problémom s koncentráciou, či problémom so vzdelávaním.
Nová štúdia naznačila, že závažné znečistenie atmosféry olovom začalo železnou dobou a vrchol dosiahlo v druhom storočí pred našim letopočtom, keď bola Rímska ríša na svojom vrchole. Následne koncentrácie olova v atmosfére prudko klesli počas prvého storočia pred našim letopočtom, keď sa Rímska ríša ocitla v kríze. Následne sa opäť zvýšila v roku 15 p.n.l., keď sa Rímska republika dostala na svoj vrchol. Koncentrácia olova v atmosfére ostala relatívne vysoká až do roku 180 nášho letopočtu, teda približne do obdobia Antonínskeho moru. Autori štúdie vysvetľujú, že počas 200 rokov Rímskej ríše na vrchole slávy sa uvoľnilo do atmosféry viac ako 500 kiloton olova.
