Prečo ľudia veria, že pyramídy postavili mimozemšťania? Von Däniken na tom postavil biznis, ktorý funguje dodnes
Prečo ľudia veria, že pyramídy postavili mimozemšťania? Veda má jasné odpovede, no konšpirácie sú pre mnohých stále príťažlivejšie než fakty.
Prečo ľudia stále veria teóriám o tom, že mimozemšťania formovali staroveké civilizácie? Naozaj dokázali starovekí stavitelia postaviť pyramídy bez pomoci bytostí z iných svetov?
Dalo by sa povedať, že za rozmachom záujmu o staroveké civilizácie je, alebo skôr bol, najvýraznejší švajčiarsky spisovateľ Erich von Däniken. Preslávil sa najmä svojou knihou z roku 1968 Dedičstvo Bohov. Napriek tomu, že jeho teórie boli vedcami už viackrát vyvrátené, záujem o ne ani zďaleka neopadol. Ďalej ich šíri napríklad populárny program Ancient Aliens, ktorý je u nás známy ako Votrelci dávnoveku. Hovorí sa, že bol inšpiráciou aj pre vznik populárneho sci-fi seriálu Stargate Hviezdna brána.
Dänikenove myšlienky sa zrodili v špecifickej dobe studenej vojny, keď svet zaplavoval strach z jadrového zničenia, súťaž o ovládnutie vesmíru a rýchly technologický pokrok. Keď sa ľudia po prvýkrát vydávali mimo atmosféru, hľadanie mimozemských stôp v minulosti pôsobilo ako zvláštne spojenie nádeje a úzkosti. Vesmír bol zrazu tak blízko a pritom stále neznámy.
Lenže archeológia funguje inak. Dôkazy o tom, čo sa dialo na danom mieste, si často vyžadujú roky kopania a „hrabania“ sa v zemi. Nasleduje starostlivé dokumentovanie vzoriek a napokon opisovanie histórie lokality. Napríklad pyramídy v Gíze sú neustále skúmaným miestom, kde stovky vedcov odviedli doslova „mravčiu“ prácu. Zistili, že neboli postavené v priebehu dní, ale ich výstavba trvala desiatky rokov. Podobne aj bájna Trója nebola len legendou. Vedcom sa podarilo určiť jej polohu a odkryť jej tajomstvá.
Ľudia radi veria v nadprirodzeno
Túžba po akejsi záhadnosti však neustále pretrváva. Človek má prirodzenú potrebu pripisovať niektorým javom „nadprirodzené vlastnosti“. Preto napríklad viera v dávnych mimozemšťanov poskytuje istú útechu v tom, že za našou históriou stojí niečo väčšie než my sami.
Neprehliadni
Vedci nemajú problém s tým, že mimozemský život môže existovať, no zatiaľ sme ho neobjavili. Zároveň je málo pravdepodobné, že by v minulosti navštevoval staroveké civilizácie a dnes už nie. Napriek tomu pretrváva nedôvera vo vedecké inštitúcie. Ak sa im podarí niečo vyvrátiť, konšpirátori to často berú ako dôkaz, že sa niečo skrýva. Čomu dnes ešte viac pomáhajú sociálne siete.
Krátke videá so senzáciami sa šíria rýchlejšie než vedecké vysvetlenia. Archeológia pracuje pomaly a stavia na kumulatívnom poznaní. Internet však miluje odhalenia a zázraky. A tak sa z „pseudovedy“ stáva nielen ideologický fenomén, ale aj výnosný biznis. Knihy o starovekých astronautoch sa predávajú v miliónoch kusov, televízne relácie generujú zisky a ich autori majú armády fanúšikov. Naproti tomu vedecké diela vychádzajú v malých nákladoch a prinášajú len symbolický zisk. To je paradox, čo?
Däniken vedel, ako na to
Däniken vedel, ako to hrať. Namiesto jasných tvrdení kládol otázky, miešal dohady s faktmi a nechával čitateľa, aby si „sám“ domyslel odpoveď. „Mal som v knihe stovky otáznikov,“ spomínal raz, „ale ľudia ich nevideli.“ Jeho trik bol jednoduchý. Predstierať zvedavosť, no podsúvať záhadu.
Viera v tento druh teórií nie je známkou hlúposti. Viera sprevádza človeka od nepamäti. Zároveň však odráža aj nedôveru vo vedu. Možno je chybou vedcov, že svoje zistenia podávajú príliš „sucho“. Kým pseudovedci píšu a rozprávajú pútavo. Lenže to si seriózna veda nemôže dovoliť. Jej úlohou je opisovať veci také, aké sú.
Jednoducho povedané, mestá, monumenty aj celé kultúry vznikali postupne a budovali sa stovky rokov. Neboli za nimi mimozemšťania, ale obyčajná ľudská vynaliezavosť, spolupráca a odhodlanie niečo dokázať.
