Antarktída zamrzla milióny rokov pred Arktídou. Vedci možno konečne zistili, čo jej dalo obrovský náskok
Antarktída zamrzla milióny rokov pred Arktídou, hoci Zem bola teplejšia než dnes. Vedci teraz ukázali, že kľúč mohol ležať hlboko pod povrchom.
Pred približne 34 miliónmi rokov bola Zem o niekoľko stupňov teplejšia než dnes. Oblasť okolo severného pólu bola prakticky bez rozsiahlych ľadových štítov. Napriek tomu sa paradoxne na opačnom konci planéty začal formovať masívny ľadový štít, ktorý dnes pokrýva Antarktídu. Vedci si dlhé roky lámali hlavu nad tým, prečo sa oba póly vyvíjali tak odlišne.
Nová štúdia publikovaná v časopise Science však prináša možnú odpoveď, ktorá na počudovanie nesúvisí len s atmosférou, ale najmä s tým, čo sa deje hlboko pod zemským povrchom. Z výsledkov výskumu vyplýva, že kľúčovú úlohu zohrali procesy v zemskom plášti. Tie postupne vytlačili veľkú časť východnej Antarktídy do vyšších nadmorských výšok. A práve výška je v tomto prípade to hlavné, pretože s rastúcou nadmorskou výškou klesá aj teplota.
Vedci hovoria o takzvaných plášťových vlnách, čo je stále pomerne nový pojem. Ide o jav, ktorý vzniká pri rozpade kontinentov. Konkrétne sa to deje vtedy, keď sa tektonické platne začnú od seba vzďaľovať. V prípade Antarktídy sa tento proces začal už v období jury, keď sa kontinent postupne oddeľoval od Afriky. Následne v hlbinách planéty prebiehali procesy, ktoré veľmi pomaly menili jej povrch.
Počas tohto procesu začala časť hustejšieho materiálu na spodnej strane kontinentálnej platne akoby „odkvapkávať“ smerom nadol. Tým sa znížila záťaž pod kontinentom a pevnina začala reagovať zdvihom. Nešlo však o nič rýchle. Tento proces mohol trvať desiatky miliónov rokov. Výsledkom nakoniec bolo, že veľká časť východnej Antarktídy sa dostala do výšok, kde už sneh nemal tendenciu topiť sa ani počas leta.
Kým sever zostával bez ľadovcov, juh začal mrznúť
Vedci si túto teóriu vývoja overili aj pomocou počítačových simulácií, ktoré rekonštruovali, ako sa povrch východnej Antarktídy menil počas približne 100 miliónov rokov. Ukázalo sa, že už pred 45 miliónmi rokov dosahovali niektoré oblasti výšku okolo dvoch kilometrov nad morom. Práve to je hranica, pri ktorej sa začínajú formovať stabilné horské ľadovce, ktoré dokážu prežiť aj teplejšie obdobia.
Neprehliadni
Dôležitú úlohu zohrali aj pohoria, konkrétne pohorie Gamburcev, ktoré dnes leží skryté pod hrubou vrstvou ľadu. Kedysi však vystupovalo nad povrch a postupne sa zdvíhalo. Ešte pred 50 miliónmi rokov bolo pohorie väčšinou nižšie než 1,5 kilometra, no neskôr sa značná časť dostala nad hranicu dvoch kilometrov. To už stačilo na to, aby sa sneh začal hromadiť a vytvoril základ pre vznik rozsiahleho ľadového štítu.
Východoantarktický ľadový štít je dnes najväčší na Zemi. Zadržiava také množstvo zamrznutej vody, že keby sa celý roztopil, hladina svetových oceánov by stúpla približne o 52 metrov.
Zaujímavé je, že samotné ochladzovanie planéty v tom čase ešte nebolo také výrazné, ako by sa mohlo zdať. Pokles oxidu uhličitého síce zohral dôležitú úlohu, no podľa vedcov nedokáže sám vysvetliť, prečo Antarktída zamrzla o desiatky miliónov rokov skôr než severná pologuľa. Keby išlo len o CO2, oba póly by reagovali podobnejšie. Lenže to sa nestalo. Antarktída mala náskok práve vďaka tomu, že jej povrch bol vyššie položený.
Keď sa raz ľad začal vytvárať, spustil sa reťazec ďalších zmien. Jednou z nich je aj takzvaný albedo efekt, proces, pri ktorom svetlý povrch ľadu odráža slnečné žiarenie späť do vesmíru. Čím viac ľadu pribúdalo, tým menej tepla kontinent absorboval. Vedci odhadujú, že tento efekt mohol znížiť globálnu teplotu približne o 1 °C. Samo osebe to ešte nestačilo na vznik veľkých ľadovcov na severe, no Antarktíde to pomohlo rozšíriť ľad z horských oblastí ďalej naprieč kontinentom.
Keď sa ľad raz uchytil, začal meniť klímu okolo seba
Svoju úlohu zohrala aj vlhkosť vzduchu. Chladnejší vzduch dokáže udržať menej vodnej pary, ktorá inak pomáha zachytávať teplo v atmosfére. Keď jej ubudlo, viac tepla mohlo unikať do vesmíru. Aj tento efekt prispel k tomu, že sa ľad postupne rozšíril z horských oblastí smerom k pobrežiu.
Na severe planéty sa pritom nič podobné nedialo. Arktída si na svoju rozsiahlu ľadovú pokrývku musela počkať milióny rokov. Podľa vedcov za to môže najmä chýbajúca výšková výhoda, akú mala východná Antarktída. Sever preto výraznejšie zamrzol až oveľa neskôr, približne počas posledných piatich miliónov rokov.
Nový výskum tak ukazuje, že ľadové doby nemusia závisieť iba od toho, čo sa deje v atmosfére. Niekedy o nich môže rozhodnúť aj veľmi pomalý pohyb hlboko pod kontinentmi. Antarktídu teda nezmrazila iba klíma. Najprv ju Zem sama zdvihla do výšky, kde mohol ľad prežiť.
