Popredný vedec pripúšťa, že život na Zemi môže mať mimozemský pôvod. Čísla nesedia s klasickou teóriou
Život na Zemi sa objavil prekvapivo skoro po vzniku planéty, no matematické modely naznačujú, že jeho vznik nemusel byť vôbec jednoduchý. Vedec preto pripúšťa aj možnosť, že život mohol mať pôvod mimo našej planéty.
To, ako vznikol život na Zemi, je stále záhadou. Vedci majú stále len náznaky, teórie, ale nič, čo by povedalo: „Aha! Takto vznikol život!“. Vieme pomerne presne zrekonštruovať evolúciu od jednoduchých organizmov až po dinosaury či človeka, no moment, keď sa neživá hmota prvýkrát zmenila na živý systém, zostáva temným miestom našej histórie. To je stále veľkou neznámou.
Napríklad v austrálskom Pilbara Cratone boli v roku 2013 objavené fosílie staré takmer ako samotná planéta. Ide o drobné stromatolity, teda štruktúry sedimentu vytvorené primitívnymi mikroorganizmami. Neskôr v Kanade našli vedci ešte staršie mikrofosílie, približne 3,77 miliardy rokov staré, zachytené v horninách morského dna. Tieto nálezy podporujú domnienku, že život vznikol v extrémnom prostredí horúcich hydrotermálnych prieduchov pod oceánom.
Zatiaľ to teda sedí.
Lenže tu sa objavuje zásadný problém. Zem vznikla pred približne 4,5 miliardy rokov. Najstaršie dôkazy života sa objavujú už okolo 3,7 až 3,8 miliardy rokov dozadu. To znamená, že život vznikol geologicky veľmi rýchlo po tom, čo sa planéta ochladila natoľko, aby bola obývateľná. Ak je vznik života extrémne nepravdepodobný chemický proces, prečo sa odohral tak skoro? Práve tento časový paradox je dnes jednou z najväčších hádaniek biológie.
Dokonca aj 4,1 miliardy rokov staré zirkóny s uväzneným uhlíkom poskytujú len indície, nie odpovede.
Neprehliadni
Ako sme sa dostali až sem?
A práve tu prichádza s teóriou biológ Robert Endres, ktorý pôsobí na Imperial College London. Jeho práca nie je založená na filozofii ani sci-fi predstavách, ale na matematickom modelovaní pravdepodobnosti vzniku života.
Endres vytvoril modely, ktoré simulujú, ako by sa mohli z jednoduchých chemických zlúčenín vytvoriť komplexné molekuly schopné replikácie. Problém, na ktorý narazil, je zásadný. Mnohé z molekúl považovaných za stavebné kamene života sa v prirodzených podmienkach rozkladajú veľmi rýchlo. Aby sa z nich vytvoril stabilný systém, museli by reagovať a spájať sa extrémne rýchlo, rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo.
Inými slovami, ak by vznik života závisel len od náhodného „pokus-omyl“ spájania molekúl, jeho pravdepodobnosť by bola podľa modelu veľmi nízka. A čo je ešte dôležitejšie, celý proces by mohol trvať dlhšie, než naznačuje fosílny záznam.
Teda opäť sa vraciame k rovnakému paradoxu. Život sa objavil príliš skoro na to, aby išlo o extrémne zriedkavú náhodu, no zároveň príliš zložito na to, aby bol jednoduchým chemickým vedľajším produktom.
Vznikli sme prirodzene alebo s pomocou?
Endres skúmal aj scenár, v ktorom by kľúčový katalyzátor spustil reťaz chemických reakcií, ktoré by dramaticky urýchlili vznik života. Ani tieto simulácie však nepriniesli uspokojivé vysvetlenie, ktoré by elegantne zapadalo do časovej osi raných fosílií.
„Bola Zem kedysi pretvorená, alebo sa poriadok sformoval z chaosu pod dohľadom samotných fyzikálnych zákonov?“ pýta sa Endres.
Práve tu sa dostáva k odvážnejšej hypotéze. Možnosti, že život na Zem neprišiel zvnútra, ale zvonka. Takzvanej riadenej panspermii.
Ide o myšlienku, ktorú už v 70. rokoch načrtli Francis Crick a Leslie Orgel. Uvažovali, že vyspelá civilizácia mohla zámerne rozosielať „semená života“ na obývateľné planéty. Nie ako náhodu, ale ako projekt. Možno z nutnosti, možno zo zvedavosti.
Endres túto myšlienku neoznačuje za pravdepodobnú. Sám pripúšťa, že odporuje princípu Occamovej britvy, teda pravidlu najjednoduchšieho vysvetlenia. Neodmieta však ani abiogenézu. Skôr naznačuje, že náš súčasný model vzniku života z neživej hmoty môže byť neúplný. Možno nám jednoducho chýba zásadný mechanizmus, ktorý by celý proces dramaticky urýchlil.
Predsa len, aj ľudia dnes vážne diskutujú o terraformovaní Marsu či Venuše. Ak by existovali civilizácie o milióny rokov vyspelejšie než my, ich technologické možnosti si dnes ani nedokážeme predstaviť.
Sci-fi sa touto myšlienkou pohráva už desaťročia. Napríklad v seriáli Star Trek: The Next Generation sa téma terraformovania objavuje opakovane. No to, čo je v seriáli fikciou, môže byť vo vesmíre otázkou technológie.
Otázka teda neznie len, ako vznikol život, ale aj to, či sme boli prvým pokusom, alebo pokračovaním niečoho, čo začalo inde.
A možno je pravda jednoduchšia. Možno sa poriadok naozaj zrodil z chaosu pod dohľadom fyzikálnych zákonov. Len zatiaľ nepoznáme všetky pravidlá tejto hry.
