Pitie alkoholu v mladosti môže mať dohru až v strednom veku. Vedci zistili, čo môže po rokoch spraviť s mozgom
Pitie alkoholu pri strese sa môže zdať ako rýchla úľava, no podľa výskumu môže na mozgu zanechať stopy na celé roky.
O škodlivosti pitia alkoholu sa už veľa popísalo. Stále však pribúdajú nové štúdie, ktoré ukazujú, že alkohol nemusí byť problémom len pre pečeň, spánok či trávenie. Čoraz viac výskumov sa pozerá aj na to, čo robí s mozgom, najmä vtedy, keď sa spája so stresom.
Je všeobecne známe, že deti a tínedžeri by nemali piť alkohol, pretože môže poškodzovať vývoj mladého organizmu a hlavne mozgu. Lenže alkohol sa často neberie len ako súčasť zábavy. Mnohí ľudia ho používajú aj ako akýsi „odbúravač stresu“, čo však nie je riešenie problémov. Práve naopak, môže vytvoriť návyk, ktorý sa mozog naučí používať vždy, keď príde tlak alebo napätie.
Najnovší výskum z University of Massachusetts Amherst naznačuje, že následky takéhoto správania môžu byť dlhodobejšie, než sa doteraz predpokladalo. Vedci totiž v experimente na myšiach zistili, že kombinácia intenzívneho pitia alkoholu a stresu v ranom dospelom veku môže ovplyvniť fungovanie mozgu aj oveľa neskôr. A to aj v prípade, že sa s pitím medzičasom prestane.
Štúdia publikovaná v odbornom časopise Alcohol: Clinical and Experimental Research ukazuje, že kombinácia alkoholu a stresu môže viesť k zmenám v mozgu, ktoré sa môžu prejaviť až v strednom veku. Ide najmä o zhoršenú schopnosť prispôsobiť sa novým situáciám, väčšiu náchylnosť riešiť stres opäť alkoholom a o typ kognitívneho oslabenia, ktorý sa podobá niektorým prejavom skorého úpadku mozgových funkcií. Vedci tieto zmeny dávajú do súvislosti aj s javmi pozorovanými pri demencii či Alzheimerovej chorobe, no treba zdôrazniť, že výskum prebiehal na myšiach.
Výskumný tím pod vedením neurovedkyne Eleny Vazey sa dlhodobo venuje tomu, ako mozog riadi rozhodovanie. Podľa nej je známe, že alkohol môže zhoršiť úsudok, no menej sa vie o tom, ako sa jeho účinky v kombinácii so stresom môžu prejaviť po dlhšom čase.
Neprehliadni
Mozog si veľmi dobre pamätá na pitie alkoholu pri strese
„Zaujímalo nás, čo sa deje s mozgovými obvodmi, keď sa pitie spája so stresom už v mladosti, a ako sa to prejaví neskôr,“ vysvetľuje.
Vedci pri experimentoch využili myši, ktorých nervová sústava má v mnohých ohľadoch podobnosti s tou našou. Ukázalo sa, že samotný stres ani samotné pitie nemali taký výrazný dopad ako ich kombinácia. Práve spojenie týchto dvoch faktorov viedlo k najväčším zmenám v mozgových procesoch.
Dlhodobo je známe, že medzi stresom a alkoholom existuje povestný začarovaný kruh. Alkohol síce môže krátkodobo uľaviť od napätia, no zároveň oslabuje schopnosť mozgu zvládať stres prirodzenou cestou. Človek tak postupne môže siahať po alkohole častejšie, prípadne potrebuje väčšie množstvo, aby dosiahol rovnaký pocit úľavy. Zároveň sa zhoršuje rozhodovanie, čo môže viesť k ďalším problémom a ešte väčšiemu stresu.
Zaujímavým zistením štúdie je, že tieto návyky môžu pretrvávať aj po dlhšej abstinencii. Myši, ktoré boli v mladosti vystavené kombinácii stresu a alkoholu, mali v strednom veku vyššiu pravdepodobnosť, že sa k alkoholu vrátia ako k spôsobu zvládania stresu. Naznačuje to, že mozog si tieto vzorce môže dlhodobo upevniť a jeho fungovanie sa tým mení.
V strednom veku sa podľa výskumu neprejavilo výrazné zhoršenie schopnosti učiť sa nové veci. Problémom bola skôr flexibilita myslenia. Teda schopnosť rýchlo reagovať na zmeny, prispôsobiť sa nečakaným situáciám a zmeniť správanie, keď pôvodný spôsob riešenia prestane fungovať. Práve tento typ oslabenia býva jedným z prvých varovných signálov pri zhoršovaní kognitívnych funkcií.
Vedci sledovali časť mozgu, ktorá pomáha zvládať stres a rozhodovanie
Vedci sa preto zamerali na konkrétnu oblasť mozgového kmeňa nazývanú locus coeruleus. Tá zohráva dôležitú úlohu pri zvládaní stresu, bdelosti a rozhodovaní v meniacich sa situáciách. V zdravom mozgu sa táto časť aktivuje pri strese a následne sa dokáže „vypnúť“, keď stres pominie. V prípade mozgu ovplyvneného kombináciou alkoholu a stresu však tento mechanizmus prestával fungovať správne.
Výsledkom je, že mozog môže zostávať v stave zvýšenej aktivity aj v situáciách, keď by sa mal upokojiť. To môže mať priamy dopad na schopnosť robiť racionálne rozhodnutia a odolať starým návykom. Navyše sa v tejto oblasti objavili známky oxidačného stresu. Ide o proces, pri ktorom dochádza k poškodeniu buniek a ktorý sa spája aj s neurodegeneratívnymi ochoreniami vrátane Alzheimerovej choroby.
Podľa vedcov je znepokojujúce najmä to, že tieto zmeny pretrvávali aj po dlhodobom období bez alkoholu. Mozog sa teda nemusí úplne vrátiť do pôvodného stavu a niektoré zmeny môžu pretrvávať dlhodobo. To môže pomôcť vysvetliť, prečo sa niektorí ľudia vracajú k pitiu aj po rokoch abstinencie, najmä keď sa znovu ocitnú pod silným stresom.
„Nejde len o otázku vôle,“ upozorňuje Vazey. „Ak je mozog dlhodobo ovplyvnený stresom a alkoholom, jeho fungovanie sa zmení. To následne ovplyvňuje rozhodovanie aj schopnosť odolať pokušeniu.“
Výskum tak otvára otázku, ako pristupovať k liečbe závislostí. Podľa autorov nestačí zamerať sa len na správanie človeka. Pravdepodobne je potrebné brať do úvahy aj biologické zmeny v mozgu, ktoré môžu pretrvávať celé roky. Zároveň ide o ďalší dôvod, prečo má význam prevencia, najmä v období, keď si človek vytvára návyky, ktorými neskôr reaguje na stres. Alkohol totiž nemusí byť len krátkodobá úľava po náročnom dni. V kombinácii so stresom môže zanechať stopu, ktorá sa v mozgu ozve až o mnoho rokov neskôr.
