Perlivá voda má zlú povesť. Nová štúdia ukázala, či naozaj poškodzuje zuby
Je perlivá voda zlá pre zuby? Nová štúdia ukázala, ako mení pH v ústach a prečo je lepšou voľbou než sladené limonády.
Perlivá voda má povesť nápoja, ktorý zubom veľmi neprospieva. Pri sladkých limonádach je problém dobre známy, pri nesladenej perlivej vode však bolo menej jasné, čo presne sa po jej vypití deje v ústach. Nový výskum z Purdue University ukazuje, že jej vplyv na kyslosť v ústach je podstatne miernejší než pri sladených nápojoch. Nesladená perlivá voda preto môže byť pre zuby rozumnejšou alternatívou k sladkým limonádam.
Vedci sa pozreli na to, čo sa deje v ústach po vypití rôznych nápojov. Štúdiu dokončilo 12 zdravých dospelých, deväť žien a traja muži. Počas štyroch návštev postupne vypili sladený sýtený nápoj, klasickú perlivú vodu, perlivú vodu s pridaným vápnikom a obyčajnú neperlivú vodu. Výskumníci potom sledovali pH ich slín pred pitím, počas neho a po ňom. Nezaujímala ich teda iba kyslosť nápoja v pohári, ale najmä reakcia priamo v ústach.
Pri zubnej sklovine sa často spomína kritická hodnota pH približne 5,5. Keď kyslosť klesne pod túto úroveň, môže sa začať demineralizácia skloviny, teda uvoľňovanie minerálov z jej povrchu. Hodnota 5,5 však nie je pevný bod, za ktorým sú zuby v bezpečí. Rozhoduje najmä to, ako dlho a ako často kyslosť na sklovinu pôsobí.
Bublinková voda zmenila pH iba krátkodobo
Porovnanie nápojov dopadlo pomerne jasne. Sladený sýtený nápoj spôsobil zo všetkých testovaných možností najnižšie pH slín. V porovnaní s obyčajnou vodou bol rozdiel štatisticky významný po dvoch minútach a pretrvával aj po dvadsiatich minútach. Ani v tomto prípade však pH slín nekleslo pod kritickú hodnotu 5,5.
Nesladená perlivá voda sa správala miernejšie. V porovnaní s obyčajnou vodou spôsobila výraznejší pokles pH iba po dvoch minútach. Do dvadsiatich minút sa kyslosť v ústach pri perlivých vodách vrátila približne k pôvodným hodnotám. Pri verzii obohatenej vápnikom sa významný rozdiel oproti obyčajnej vode nepotvrdil.
Neprehliadni
Za tým je jednoduchá chémia. Perlivá voda obsahuje oxid uhličitý, ktorý po rozpustení vytvára slabú kyselinu uhličitú. Sladené limonády však často obsahujú aj ďalšie kyseliny a cukor. Práve cukor poskytuje potravu baktériám v zubnom povlaku, ktoré pri jeho spracovaní vytvárajú ďalšie kyseliny a prispievajú k vzniku zubného kazu.
Veľa závisí aj od frekvencie pitia. Iné je vypiť pohár naraz a iné popíjať ho po malých dúškoch celý deň. V druhom prípade sú zuby vystavené kyslejšiemu prostrediu opakovane a sliny majú menej času na obnovenie rovnováhy. Aj autori preto zdôrazňujú, že perlivá voda je rozumnou alternatívou najmä pri umiernenej konzumácii.
Najlepšia zostáva obyčajná voda
Rozhoduje aj to, akú perlivú vodu si človek vyberie. Výskum sa týkal čistej nesladenej perlivej vody, nie ochutených minerálok alebo nápojov s pridanými kyselinami. Citrónové či ovocné príchute môžu obsahovať kyselinu citrónovú alebo ďalšie látky, ktoré zvyšujú kyslosť nápoja. Pri nákupe sa preto oplatí pozrieť na zloženie, nie iba na názov na etikete.
Štúdia navyše sledovala iba krátkodobé zmeny pH slín po jednej dávke nápoja. Vedci nemerali skutočný úbytok skloviny, vznik zubných kazov ani stav chrupu po mesiacoch či rokoch. Výsledky preto neznamenajú, že perlivá voda je pre každého a pri akomkoľvek množstve úplne neškodná.
Najväčší problém pre zuby naďalej predstavujú presladené limonády. Kombinujú kyslosť s cukrom a pri častom pití opakovane vytvárajú podmienky, ktoré sklovine ani zubnému povlaku neprospievajú. Čistá nesladená perlivá voda mala v tejto malej štúdii miernejší a kratší vplyv na pH slín. Stávkou na istotu preto zostáva čistá neperlivá voda. Perlivá verzia je rozumný kompromis, no sladké limonády by mali patriť skôr k výnimočným príležitostiam.
