Obrovská štúdia ukázala, prečo niektoré vírusy zostávajú v tele celý život a čo to znamená pre tvoje zdravie
V tele máš vírusy celý život, aj keď si zdravý. Výskum na viac ako 900 000 ľuďoch ukazuje, čo ovplyvňuje ich množstvo, prečo sa menia s vekom aj ročným obdobím a kedy môžu súvisieť s ochoreniami.
Možno si nad tým nikdy nepremýšľal, ale aj keď sa cítiš úplne zdravý, tvoje telo pravdepodobne ukrýva niekoľko vírusov. Nie sú to ale žiadni nepriatelia, ktorí by ťa práve atakovali. Tieto vírusy sa v tebe jednoducho usadili a „spia“. Môžu tam zostať celé roky, desaťročia, dokonca celý život. Nové dáta ukazujú, čo rozhoduje o tom, ako sa tieto vírusy v tele správajú a kedy môžu začať robiť problémy.
Vedci pritom zistili, že množstvo týchto vírusov v tele sa mení podľa genetiky, imunity aj životného štýlu a práve to môže ovplyvniť riziko niektorých ochorení.
Najrozsiahlejšia štúdia svojho druhu, ktorú nedávno uskutočnili vedci z Harvard Medical School a ďalších prestížnych inštitúcií, sledovala vírusové zaťaženie u viac ako 900 000 ľudí. Výsledky publikované v časopise Nature odhaľujú prekvapivé vzorce.
Aj zdravý človek nosí v tele vírusy, väčšinou o nich vôbec nevie
Výskumníci analyzovali vzorky krvi a slín z troch veľkých databáz a zamerali sa na sedem bežných vírusov. Medzi nimi bol Epstein-Barrov vírus, dva ľudské herpesové vírusy (HHV-6 a HHV-7), polyomavírus Merkelovej bunky a tri anellovírusy, ktoré sú prítomné u približne 80 až 90 percent ľudí počas celého života, pričom zvyčajne nespôsobujú ochorenie.
Tu prichádza prvé prekvapenie. Každý vírus sa správa v tvojom tele úplne inak. Zatiaľ čo niektoré sa s vekom stávajú častejšie alebo majú vyššie zastúpenie, iné naopak ustupujú.
Neprehliadni
Epstein-Barrov vírus napríklad postupne pribúda s vekom, teda je častejšie detegovaný u starších ľudí. Na druhej strane HHV-6 sa po detstve znižuje, čo naznačuje, že imunitný systém ho postupne lepšie kontroluje. HHV-7 zase výrazne klesá v strednom veku.
Tieto vírusy sa menia podľa ročného obdobia, aj keď o tom nevieš
Ešte zaujímavejšie je, že vírusy reagujú na ročné obdobia. Epstein-Barrov vírus sa v zime zvyšuje a v lete znižuje, zatiaľ čo HHV-7 má opačný vzorec.
Životný štýl tiež hrá dôležitú úlohu. Fajčenie je silno spojené s vyšším vírusovým zaťažením Epstein-Barrovým vírusom, u silných fajčiarov bolo jeho množstvo takmer dvojnásobné v porovnaní s nefajčiarmi. Paradoxne, fajčenie súvisí s nižším zaťažením HHV-7.
A tu je ďalšie prekvapenie: muži mali konzistentne vyššie vírusové zaťaženie v krvi aj slinách než ženy naprieč všetkými siedmimi vírusmi.
Niektorí ľudia majú v tele viac vírusov, rozhoduje o tom genetika
Prečo majú niektorí ľudia viac vírusov ako iní? Vedci identifikovali desiatky genetických faktorov, vrátane približne 82 konkrétnych miest v genóme, ktoré súvisia s vírusovým zaťažením. Mnohé z týchto genetických oblastí sú spojené s fungovaním imunitného systému a tým, ako telo reaguje na vírusy alebo ako infikované bunky unikajú imunitnej odpovedi.
Ako vysvetlil hlavný autor štúdie Nolan Kamitaki: „Dostávame sa do bodu, kde môžeme použiť ľudskú genetiku na zodpovedanie základných otázok o patológii vyplývajúcej z vírusov.“
Kedy sa z neškodného vírusu môže stať problém
Výskumníci sa zamerali najmä na Epstein-Barrov vírus, ktorý sa dlhodobo spája s roztrúsenou sklerózou a zároveň patrí medzi rizikové faktory niektorých typov rakoviny.
Analýza odhalila, že vyššie vírusové zaťaženie Epstein-Barrovým vírusom môže byť rizikovým faktorom pre rozvoj Hodgkinovho lymfómu. Toto zistenie však ešte vyžaduje ďalšie potvrdenie v experimentálnych štúdiách.
Pri roztrúsenej skleróze je však situácia iná. Hoci je Epstein-Barrov vírus považovaný za jeden z hlavných spúšťačov, množstvo vírusu v tele podľa tejto štúdie nezohráva rozhodujúcu úlohu.
Čo z toho vyplýva? Pri niektorých ochoreniach môže byť dôležité, koľko vírusu v tele máš. Pri iných rozhoduje skôr to, ako naň reaguje tvoj imunitný systém.
Niektoré vírusy má v tele takmer každý, bez príznakov
Tieto vírusy sú rozšírenejšie, než by si si myslel. Tri z vírusov, ktoré výskumníci sledovali, anellovírusy, sa nachádzajú u veľkej väčšiny populácie. Stále však nie je jasné, aký je ich presný vzťah k ochoreniam.
Ako poznamenal spoluautor štúdie Steven McCarroll: „Je úžasné, koľko nás môže DNA naučiť o dynamických biologických procesoch a spôsoboch, akými naše návyky, naše gény a naša biológia formujú tieto procesy.“
Výsledky tejto štúdie otvárajú nové možnosti pre pochopenie toho, prečo sa riziko ochorenia môže líšiť od človeka k človeku, aj keď v sebe môžu niesť rovnaké vírusy. Pre budúcnosť medicíny to znamená možnosť lepšie predpovedať zdravotné riziká a možno aj vyvíjať personalizované prístupy založené na genetike a vírusovom profile každého človeka.
