Nová teória fyzikov tvrdí, že čas má tri rozmery. Realitu možno vnímame celú dobu úplne zle
Vedci tvrdia, že čas má tri dimenzie podobne ako priestor. Táto odvážna teória by mohla priniesť odpoveď na najväčšiu otázku modernej fyziky a viesť k teórii všetkého.
Bežne uvažujeme o vesmíre ako o časopriestore, kde sa spájajú tri priestorové dimenzie a jedna dimenzia času. Táto kombinácia vytvára priestor, ktorý dovoľuje všetkým fyzikálnym fenoménom odohrať sa tak, ako to pozorujeme dnes.
Ako ale zisťujú výskumníci z University of Alaska Fairbanks, táto predstava môže byť mylná. Vo svojej novej revolučnej práci predstavili teóriu, podľa ktorej dáva nášmu vesmíru formu len čas, nie priestor. Autori argumentujú, že v takomto nastavení by mal čas tri dimenzie, nie len tú jednu, ktorú cítime ako neúprosnú šípku jediným smerom. Priestor v takomto rozpoložení vzniká ako sekundárna manifestácia.
“V našej práci tvrdíme, že existujú tri časové dimenzie, ktoré sú primárnym vláknom pre všetko, podobne ako pre maliara plátno. Priestor stále existuje vo svojich troch dimenziách, no je to skôr ako farba na plátne, nie samotné plátno,” vyjadril sa vedúci štúdie, Gunther Kletetschka.
Na ceste k teórii všetkého
Nová práca sa postavila proti všeobecne akceptovanému poznatku, že priestor má tri dimenzie a jedna dimenzia patrí času. Ako sme už spomenuli na začiatku, dokopy priestor a čas tvoria previazaný časopriestor, základ našej reality. Ide o koncept, ktorý bol vyvinutý pred viac ako sto rokmi a vníma priestor a čas ako jednu entitu.
Nová štúdia naznačuje, že by mohol mať vesmír v skutočnosti šesť celkových dimenzií časopriestoru. Vedci vytvorili matematické základy tohto modelu a naznačujú, že takýto koncept by nás mohol doviesť ku teórii všetkého, jednotnej vedeckej práci, ktorá by dokázala spojiť kvantovú fyziku a všeobecnú relativitu do jedného modelu.
Autori si zároveň uvedomujú, že je nesmierne náročné predstaviť si extra dimenzie, ktoré nedokážeme vnímať. Teoretickí fyzici ale pracovali aj v minulosti s hypotézami, ktoré obsahovali extra dimenzie.
Neprehliadni
“Prvotné návrhy hypotéz o 3D čase boli hlavne matematické konštrukty, bez jasných experimentálnych spojení. Tieto hypotézy sa nám podarilo rozviesť a zo zaujímavej matematickej možnosti spraviť niečo, čo vieme otestovať pomocou niekoľkých nezávislých kanálov. Teóriu by sme mohli následne využiť na predpovedanie momentálne neznámych vlastností častíc alebo by sme mohli zistiť, ako vznikla hmota,” hovorí Kletetschka.
3D čas je hypotéza, ktorá naznačuje, že aj čas má tri dimenzie, rovnako ako priestor. Ide o výšku, šírku a hĺbku, alebo osi X, Y a Z. Lenže ako to funguje v praxi?
Autori vysvetľujú 3D čas ako cestu, po ktorej kráčame dopredu. Pohybujeme sa z minulosti do budúcnosti, čo je presne tak, ako prežívame čas dneska. Odrazu by sme ale narazili na križovatku. Môžeme pokračovať rovno, alebo ísť doprava alebo doľava. Autori tvrdia, že keby sme zvolili bočnú cestu, ocitli by sme sa v rovnakom bode “normálneho času” no veci by mohli byť trošku iné. Napríklad by sme sa prechádzali trošku rozdielnymi verziami rovnakého dňa. To by nám dovolilo preskúmať všetky možnosti konkrétneho momentu.
“Existencia rôznych možností v rámci jedného momentu je druhá dimenzia a možnosť medzi nimi prechádzať je tretia dimenzia,” vysvetľujú autori.
Správa sa čas inak, než sme mysleli?
Výskumníci naznačujú, že aj v tomto trojrozmernom čase by platila kauzalita, teda vzťah príčina – následok. Hoci stále by príčina prichádzala pred následkom, v takomto vesmíre by bol ich vzťah menej jasný.
Autori štúdie a nielen oni, veria, že teória trojdimenzionálneho času je skvelý spôsob, ako nájsť odpovede na najväčšie otázky vedy, hlavne objaviť teóriu všetkého. Momentálne výskumníci využívajú teóriu relativity na vysvetlenie gravitácie, no kvantovú fyziku na vysvetlenie malého sveta atómov a častíc. Tieto dve teórie fungujú vo svojom vlastnom svete, no v tom druhom sa rozpadajú.
