Do troch rokov tu máme katastrofu, tvrdí nekompromisná klimatická štúdia: Existuje šanca, ako sa jej vyhnúť?
Výskumníci varujú, že sa rútime po veľmi nebezpečnej ceste. Náš zostávajúci uhlíkový rozpočet minieme veľmi rýchlo.
Klimatická kríza sa stala problémom, ktorý ľudstvo už ďalej nemôže ignorovať. Neexistuje výskum, ktorý by nevaroval, že ak okamžite nenájdeme riešenie, môžeme čeliť tým najhorším dôsledkom globálneho otepľovania. Najnovšia štúdia varuje, že máme ešte menej času, než sme predpokladali.
Výskumníci z University of Leeds v najnovšej štúdii zistili, že ak chceme otepľovanie udržať pod hranicou 1,5 stupňov Celzia, ako bolo stanovené v Parížskej dohode, ostáva nám uhlíkový rozpočet približne 130-miliárd ton. Hoci sa to zdá veľa, tento rozpočet minieme do troch rokov.
Uhlíkový rozpočet je údaj o tom, koľko oxidu uhličitého môžeme ešte vypustiť do atmosféry, aby sme otepľovanie udržali na určitej hodnote. V tomto prípade tú hodnotu výskumníci nastavili na 1,5 stupňov Celzia, čo je ideálny prípad uvedený v Parížskej dohode, v rámci ktorej sa krajiny zaviazali udržať otepľovanie pod určitou hodnotou.
Rútime sa do klimatickej katastrofy
Ak otepľovanie prekročí 1,5 stupňov, hrozí nám, že sa staneme obeťami drsnejších dopadov meniacej sa klímy. Výskumníci pre potreby štúdie skúmali aj hranicu pre oteplenie o 1,6 alebo 1,7 °C. V takomto prípade by sme mohlo uhlíkový rozpočet minúť do deviatich rokov.
“Naša tretia ročná správa o globálnom otepľovaní nám opäť potvrdila, že hodnoty otepľovania a rýchlosť, akou sa tieto hodnoty dvíhajú, nemá konkurenciu. Pretrvávajúce rekordné emisie znamenajú, že čoraz viac populácie čelí nebezpečným dopadom otepľovania. Každoročne teploty rastú od poslednej IPCC správy v roku 2021, čo je jasným znakom toho, ako klimatické zákony a naše reakcie nestačia na to, ako sa globálne otepľovanie prejavuje,” hovorí profesor Piers Forster, riaditeľ Priestley Centre for Climate Futures.
Na tohtoročnej správe o globálnom otepľovaní sa podieľalo viac ako 60 výskumníkov z celého sveta. V správe zahŕňali aj dva nové indikátory, stúpanie morských hladín a globálne zrážky. Dokopy monitorovali 10 dôležitých indikátorov. Správa je mimoriadne dôležitou pre zákonodarcov, pretože prináša jasný pohľad na to, ako sa globálne otepľovanie vyvíja a čo treba na to, aby sme čo najefektívnejšie znížili jeho dopad.
Neprehliadni
Minulý rok, teda v roku 2024, výskumníci odhadujú, že teploty stúpli o 1,52 stupňov Celzia, pričom 1,36 stupňov bolo spôsobené priamo ľudskou aktivitou. Viacero štúdií uviedlo, že teploty počas minulého roka boli “alarmujúco nevýnimočné”, hlavne kvôli obrovskému množstvu emisií, ktoré sme vypustili do atmosféry. K celkovým rekordným teplotám však sčasti prispeli aj prírodné faktory.
“Hoci teploty dosiahli jeden rok oteplenie o 1,5 stupňov Celzia oproti teplotám pred priemyselnou revolúciou, jeden rok otepľovania zatiaľ neznamená porušenie Parížskej dohody. Na to by sme potrebovali, aby sa teploty udržiavali na 1,5 stupňov Celzia niekoľko dekád. Pozorované teploty ale naznačujú, aká alarmujúca situácia skutočne je. Zároveň ide o jasný dôkaz, že sa ľudstvo vyberá zlým smerom,” hovoria výskumníci.
Ohrozené sú pobrežné komunity
Jedným dychom dodávajú, že negatívne dopady globálneho otepľovania zastaví len jediné, zastavenie emisií z pálenia fosílnych palív a deforestácie. Rovnako výskumníci zistili, že okrem stúpajúcich emisií oxidu uhličitého poklesli emisie oxidu siričitého. Tento plyn vytvára v atmosfére ochladzujúce aerosóly. Jeho nedostatok teda prispieva k tomu, že sa planéta otepľuje rýchlejšie. Výskumníci varujú aj pred ďalšími skleníkovými plynmi, hlavne metánom. Hovoria, že odstránenie metánu z atmosféry by nám mohlo priniesť krátkodobé ochladenie, zatiaľ čo budeme prichádzať na to, ako sa vysporiadať s oxidom uhličitým.
Rovnako nesmieme zabúdať na dvíhanie morských hladín. Vieme, že za to je primárne zodpovedné globálne otepľovanie. Hladiny morí síce nerastú prudko, no už teraz ohrozujú mnohé pobrežné komunity. Situácia sa bude do budúcna ešte viac zhoršovať. Dvíhanie morských hladín sa totiž prejavuje oneskorene, čo znamená, že už teraz vieme, že sa budú morské hladiny dvíhať nadchádzajúce roky až desaťročia.
