Muž zomrel pokrytý čiernymi ranami. Smrteľná améba sa v jeho tele skrývala celé mesiace, lekári ukázali na tri nenápadné faktory
Nosové výplachy môžu pomôcť pri dutinách, no voda z vodovodu do nich nepatrí. Prípad 78-ročného muža ukazuje, prečo odborníci odporúčajú sterilnú, destilovanú alebo prevarenú vodu.
Infekcie, či už vírusové, bakteriálne alebo parazitické, nikdy nie sú práve príjemnou záležitosťou. Niektoré z nich sa navyše vedia veľmi dobre maskovať, čo lekárom komplikuje určenie správnej diagnózy aj následnej liečby. Preto sa môže stať, že človeka dlhšie liečia na úplne iný problém, hoci jeho telo zápasí s celkom odlišnou chorobou. Na tému upozornil server arstechnica.com.
Niečo podobné sa stalo aj u 78-ročného muža. Jeho ochorenie sa spočiatku javilo ako kožný problém s prejavmi granulomatóznej vaskulitídy, teda zápalu ciev sprevádzaného špecifickou imunitnou reakciou. Počas šiestich mesiacov sa mu na tele vytvárali tmavé ložiská a hlboké vredy. Postupne pribúdali aj rozsiahle nekrotické lézie, ktoré zasiahli nohy, trup, ruky, krk aj tvár. Znepokojivé bolo aj to, že choroba spôsobila čiastočnú stratu ľavého horného viečka s odkrytím rohovky a v podnebí vytvorila otvor smerujúci do nosovej dutiny.
Skutočnú príčinu sa podarilo odhaliť až po prevoze do nemocnice Yale School of Medicine. Vyšetrenia ukázali, že za jeho stavom stála Acanthamoeba, teda voľne žijúca améba, ktorá sa bežne vyskytuje v prostredí. Nájsť ju možno v pôde, sladkej vode, brakickej vode a v niektorých prípadoch aj vo vodovodných systémoch. V tom čase však už bol pacient vo veľmi vážnom stave.
Podľa opisu prípadu sa prvé príznaky objavili na dolných končatinách. Z červených uzlíkov sa časom stali ložiská s tmavým stredom. Tie sa postupne menili na hlboké vredy a odumreté čierne chrasty. Neskôr sa podobné zmeny rozšírili na ďalšie časti tela vrátane hlavy a krku.
Améba sa v tele dlho skrývala, neodhalili ju ani viaceré biopsie
Pacient mal v minulosti astmu a nosové polypy, pre ktoré už 18 mesiacov užíval dupilumab, biologický liek ovplyvňujúci zápalovú odpoveď typu 2. Zároveň si pravidelne preplachoval nos fyziologickým roztokom a počas zimy sa zdržiaval na Floride, kde pri upratovaní po hurikáne prišiel do kontaktu s brakickou vodou aj s javom známym ako „red tide“. Ide o premnoženie určitých rias alebo mikroorganizmov vo vode, ktoré môže zmeniť jej farbu a zhoršiť kvalitu prostredia.
Neprehliadni
Zdroj nákazy sa v jeho prípade nepodarilo potvrdiť úplne jednoznačne. Autori však upozorňujú, že výplach nosa vodou z vodovodu patrí medzi známe rizikové faktory pri infekciách voľne žijúcimi amébami a mohol zohrávať úlohu aj pri podobných prípadoch. Problém nie je v samotnom výplachu nosa, ale v tom, aká voda sa pri ňom použije. Ak sa do dutín dostane nesterilná voda, môže spolu s ňou preniknúť aj mikroorganizmus, ktorý by pri bežnom požití pravdepodobne nespôsobil rovnaký problém.
Ešte pred prevozom do nemocnice absolvoval pacient viacero biopsií kože. Tie nepreukázali bakteriálnu ani hubovú infekciu. Namiesto toho ukázali zápal ciev s granulomatóznou reakciou, a preto sa lekári priklonili k diagnóze imunitne podmienenej vaskulitídy. Nasadili mu silnú imunosupresívnu liečbu vrátane prednizónu, mykofenolátu, rituximabu a cyklofosfamidu. Napriek tomu sa jeho stav ďalej zhoršoval.
Druhy Acanthamoeba sú voľne žijúce améby, ktoré môžu byť patogénne aj u ľudí.
Pri prijatí bol pacient výrazne zoslabnutý a schudnutý. Pôsobil zmätene a ospalo. Lekári opisovali, že mal telo pokryté množstvom lézií v rôznych štádiách vývoja.
Až opakovaná biopsia priniesla odpoveď. V tkanive sa objavili bunky pripomínajúce améby a následné DNA testy potvrdili Acanthamoeba spp. Podľa záverov prípadu išlo o diseminovanú infekciu s nekrotickými kožnými léziami a granulomatóznou vaskulitídou. To vysvetľovalo, prečo pacient nereagoval na štandardnú liečbu zameranú na autoimunitný zápal.
Acanthamoeba infekcie sú vzácne, no pri rozšírení v tele bývajú mimoriadne nebezpečné
Acanthamoeba je známa najmä v súvislosti s očnými infekciami, ktoré sa môžu objaviť napríklad u ľudí s kontaktnými šošovkami pri nesprávnej hygiene. Vtedy hovoríme o Acanthamoeba keratitis. Oveľa nebezpečnejšie sú však prípady, keď sa améba dostane mimo oka a začne napádať kožu, dutiny, pľúca, kosti alebo centrálny nervový systém.
Takéto infekcie sú zriedkavé, no ich priebeh môže byť veľmi vážny. Najväčšie riziko majú ľudia s oslabenou imunitou, napríklad pacienti po transplantáciách, onkologickí pacienti, ľudia s HIV/AIDS, cukrovkou alebo tí, ktorí užívajú lieky tlmiace imunitnú odpoveď. Práve preto sú podobné prípady pre lekárov mimoriadne zradné, lebo sa nemusia od začiatku správať ako klasická infekcia.
Podobné riziko naznačila aj samostatná analýza prípadov, v ktorej odborníci opísali 10 pacientov s invazívnou Acanthamoeba infekciou, ktorí pred ochorením vykonávali nosové výplachy. Všetci boli imunokompromitovaní, viacerí mali chronickú sinusitídu a najmenej časť z nich používala pri výplachoch vodu z vodovodu. Autori však zároveň upozornili, že pri takýchto dátach nemožno s istotou dokázať, že práve výplach nosa bol zdrojom nákazy v každom jednom prípade.
Pacient nakoniec ochoreniu podľahol
Lekári následne nasadili kombináciu liekov používanú pri takýchto infekciách a neskôr pridali aj nitroxolín v režime jednorazového experimentálneho použitia. Krátko po začiatku tejto liečby sa objavili prvé známky zlepšenia. Niektoré lézie ustúpili, nepribúdali nové a horúčka na čas vymizla.
Nádej však netrvala dlho. Pacientovi sa začali zhoršovať obličkové parametre, preto mu lekári liečbu upravili a časť liekov vysadili. Do obrazu sa pridali sekundárne infekcie a napokon aj multiorgánové zlyhávanie. Muž nakoniec zomrel šesť týždňov po tom, ako bola infekcia Acanthamoeba potvrdená.
Lekári sa domnievajú, že tragický vývoj mohol byť dôsledkom súhry viacerých okolností. Svoju úlohu mohli zohrať vyšší vek, opakované nosové výplachy, environmentálna expozícia aj liečba dupilumabom. Hoci sa dupilumab bežne nepovažuje za klasický imunosupresívny liek, autori prípadu upozorňujú, že liečby zasahujúce do zápalovej odpovede typu 2 sa v zriedkavých prípadoch spájali s parazitárnymi infekciami. V tomto prípade preto nevylučujú, že mohol byť jedným z viacerých faktorov.
Pri výplachu nosa nepoužívaj obyčajnú vodu z vodovodu
Z celého prípadu nevyplýva, že by sa mal človek výplachov nosa báť. Pre mnohých ľudí s chronickou nádchou, alergiami alebo zápalom dutín môžu byť užitočné. Dôležité je však to, čo si do nosa naleješ.
Odborníci odporúčajú používať sterilnú, destilovanú alebo prevarenú a následne vychladnutú vodu. Ak použiješ vodu z vodovodu, mala by sa predtým prevariť aspoň jednu minútu, vo vyšších nadmorských výškach dlhšie, a až potom nechať vychladnúť. Je to jednoduchý krok, ktorý pri bežnom zdravom človeku možno pôsobí prehnane, no pre ľudí s oslabenou imunitou môže znamenať rozdiel medzi bezpečnou hygienou dutín a rizikom, ktoré si všimnú až príliš neskoro.
