Môžeš veriť chytrým hodinkám? Tieto údaje si často len domýšľajú a ty podľa nich meníš tréning aj jedálniček
Smart hodinky merajú kroky, kalórie, spánok aj regeneráciu, no ich výsledky nemusia byť vždy presné. Pozri sa, kedy im veriť a kedy brať čísla radšej s rezervou.
Smart hodinky si postupne vydobyli pevné miesto na našich zápästiach. Ponúkajú totiž nemálo výhod, hoci majú aj svoje slabšie stránky. Vďaka prepojeniu s telefónom máš prehľad o notifikáciách, počítajú ti kroky, merajú tep, kyslík v krvi, ale aj to, ako si spal. Vieš si meniť aj ich vzhľad, od ciferníkov až po remienky. No niektoré modely majú nevýhodu v pomerne krátkej výdrži na jedno nabitie. A ako sa nie raz ukazuje, ani merania nebývajú vždy také presné, ako by si možno čakal. Na tému upozornil server The Conversation.
Problém je hlavne v tom, že hodinky mnohé údaje nemerajú priamo. Často ich iba odhadujú podľa pohybu ruky, tepu, algoritmov a údajov, ktoré si zadal do aplikácie. Na prvý pohľad preto môžu pôsobiť ako malý zdravotný prístroj na zápästí, no v skutočnosti ide skôr o orientačného pomocníka.
Napríklad pomerne výrazné nepresnosti sa objavujú pri počítaní kalórií. Výskumy totiž ukazujú, že zariadenia sa môžu mýliť aj o viac než pätinu skutočného energetického výdaja.
Navyše záleží aj na type aktivity, teda či ide o silový tréning, intervalové cvičenie, alebo jazdu na bicykli. Práve tieto aktivity bývajú pre algoritmy obzvlášť náročné, pretože pohyb tela nie je taký jednoduchý na vyhodnotenie ako pri obyčajnej chôdzi. Takéto odchýlky môžu následne ovplyvniť aj príjem potravy. Ak ti hodinky ukážu, že si spálil viac kalórií, než v skutočnosti, môžeš mať pocit, že si môžeš dopriať viac jedla. Naopak, ak výdaj podhodnotia, môžeš jesť zbytočne málo, čo nemusí byť priaznivé pre tvoj výkon ani organizmus.
Podobne je to s krokmi. Hoci ide o jednoduchý a populárny ukazovateľ aktivity, hodinky ho nezaznamenávajú úplne presne. Najmä pri činnostiach, kde sa ruky nepohybujú prirodzene. Napríklad pri tlačení kočíka, nesení nákupných tašiek alebo pri chôdzi s obmedzeným pohybom rúk. Vtedy môže byť počet krokov nižší, než je skutočnosť. Pre bežného človeka to však nemusí byť zásadný problém, ak kroky používa len ako orientačný ukazovateľ denného pohybu.
Neprehliadni
Merania často nebývajú presné, hoci vyzerajú veľmi presvedčivo
Meranie srdcovej frekvencie patrí medzi spoľahlivejšie funkcie. No ani tu nečakaj dokonalosť. Pri vyššej intenzite cvičenia presnosť klesá a výsledok ovplyvňuje viacero faktorov vrátane potenia, pohybu ruky či spôsobu nosenia zariadenia. Hodinky merajú tep cez optický senzor na zápästí, ktorý sleduje zmeny prietoku krvi pod pokožkou. V pokoji to funguje pomerne dobre, no pri rýchlom pohybe ruky, zle utiahnutom remienku alebo spotenom zápästí sa môže meranie rozhádzať. To môže skresliť napríklad tréning podľa tepových zón.
Ďalšou nepresnou oblasťou je spánok. Hodinky síce dokážu pomerne dobre odhadnúť, kedy človek spí a kedy je hore. Lenže rozdelenie spánku na jednotlivé fázy je podstatne menej presné. Na rozdiel od laboratórnych metód totiž nepracujú s meraním mozgovej aktivity. Laboratórne vyšetrenie spánku sleduje napríklad činnosť mozgu, pohyby očí či svalové napätie. Hodinky však vychádzajú hlavne z pohybu, tepu a ďalších nepriamych údajov zo zápästia. Možno si to už tiež nie raz postrehol, keď ti hodinky napísali, že si mal skvelý spánok, no ty si sa napriek tomu cítil, akoby ťa prešiel parný valec.
Z podobných dôvodov treba brať s rezervou aj tzv. skóre regenerácie. To vychádza z variability srdcovej frekvencie a kvality spánku, teda z údajov, ktoré sú samy o sebe zaťažené chybou. Variabilita srdcovej frekvencie ukazuje, ako sa menia rozostupy medzi jednotlivými údermi srdca. V medicíne sa dá merať presnejšie, no hodinky ju opäť len odhadujú zo zápästia.
Výsledné číslo tak nemusí verne odrážať skutočný stav organizmu. Inými slovami, hodinky ti môžu odporučiť oddych aj v deň, keď sa cítiš dobre, alebo naopak prehliadnuť únavu, ktorú na sebe jasne cítiš.
Napriek nepresnostiam sú smart hodinky stále skvelým pomocníkom
Otázniky visia aj nad odhadom VO₂max, ktorý má vyjadrovať úroveň kondície. Ide o hodnotu, ktorá hovorí, koľko kyslíka dokáže tvoje telo využiť pri maximálnej záťaži. Čím je vyššia, tým lepšiu aeróbnu kondíciu človek spravidla má. Presné meranie si však vyžaduje špecializované vybavenie, záťažový test a analýzu dýchania cez masku. Tvoje hodinky s kyslíkom, ktorý reálne spotrebúvaš pri výkone, priamo nepracujú. Namiesto toho používajú nepriame údaje, hlavne tep, tempo, pohyb a tvoje základné nastavenia v aplikácii. Výsledkom býva nadhodnotenie u menej aktívnych ľudí a podhodnotenie u trénovaných. A to nie je práve to, čo chceš, ak podľa tohto čísla hodnotíš svoju kondíciu.
Napriek tomu to neznamená, že smart hodinky nemajú význam. Dokážu poskytnúť prehľad o dlhodobých trendoch a motivovať k pohybu. Ak napríklad vidíš, že sa dlhodobo hýbeš menej, spíš horšie alebo máš vyšší pokojový tep než zvyčajne, môže to byť užitočný signál. Odborníci však upozorňujú, že jednotlivé denné hodnoty netreba brať doslovne. Pri rozhodovaní o tréningu má stále veľkú váhu aj subjektívny pocit, výkon a celková únava organizmu. Zjednodušene povedané, netreba im veriť na 100 %. Sú dobrým pomocníkom, no nie neomylným rozhodcom. A ak ti hodinky tvrdia niečo, čo je v priamom rozpore s tým, ako sa cítiš, oplatí sa zapojiť aj vlastnú hlavu.
