Čo sa naozaj stalo predtým, než človek opustil Afriku? Vedci našli stopu, ktorá môže vysvetliť náš úspech po celom svete
Ľudia neuspeli pri odchode z Afriky len vďaka šťastnej trase či lepšiemu počasiu. Nový výskum naznačuje, že rozhodujúca bola ich schopnosť prežiť v savanách, lesoch aj suchých oblastiach.
Migrácia ľudí z Afriky do Eurázie patrí medzi najdôležitejšie udalosti v dejinách ľudstva. Väčšina dnešnej populácie mimo Afriky pochádza z malej skupiny ľudí, ktorí opustili kontinent približne pred 50-tisíc rokmi. Nový výskum však ukazuje, že kľúč k tomuto úspechu nevznikol až počas samotnej cesty, ale už oveľa skôr, priamo v Afrike.
Vedci z Inštitútu Maxa Plancka vo svojej práci tvrdia, že ľudia sa ešte pred veľkou migráciou naučili prežiť v oveľa širšom spektre prostredí, než sa doteraz predpokladalo. Nešlo len o savany, ale aj o lesy či suché púštne oblasti, čo mení pohľad na to, prečo práve táto vlna migrácie uspela, zatiaľ čo predchádzajúce pokusy zlyhali.
Fosílne nálezy ukazujú, že ľudia sa pokúšali dostať mimo Afriky už viackrát pred úspešnou expanziou. Tieto staršie vlny však nezanechali stopy v dnešnej populácii. Výskumníci preto hľadali odpoveď na otázku, čo sa zmenilo približne pred 70-tisíc až 50-tisíc rokmi. Odpoveď našli v správaní ľudských skupín ešte pred samotným odchodom z kontinentu.
Tím vedcov zozbieral dáta z archeologických lokalít v celej Afrike za posledných 120-tisíc rokov. Následne ich spojil s informáciami o klimatických podmienkach a prostredí, v ktorom tieto skupiny žili. Pomocou metód z ekológie analyzoval tzv. „ekologickú niku“ človeka, teda súbor prostredí, v ktorých dokáže druh prežiť a fungovať.
Výsledky ukázali jasný trend. Od približne 70-tisíc rokov pred súčasnosťou sa ľudské skupiny začali výrazne rozširovať do rôznych typov prostredí. Nezostali iba pri jednom životnom priestore, no postupne začali využívať aj lesy, suché oblasti a regióny, ktoré predtým pôsobili pre život náročnejšie.
Neprehliadni
„Výsledky ukázali, že ľudská nika sa začala výrazne rozširovať od približne 70-tisíc rokov,“ uviedla doktorka Michela Leonardiová z Prírodovedného múzea v Londýne.
Výskumníci vysvetlili, prečo staršie generácie počas migrácie neuspeli
Vedci porovnali nové poznatky so staršími obdobiami, keď sa ľudia pokúšali opustiť Afriku. Ukázalo sa, že v minulosti tieto pokusy často prebiehali len v obdobiach priaznivého počasia. Vtedy vznikli takzvané „zelené koridory“, teda oblasti, kde sa púšť na krátky čas zmenila na priechodnejšiu krajinu. Lenže neskôr sa situácia zmenila. Pred približne 70-tisíc rokmi sa podmienky zhoršili a jednoduché migračné trasy prestali fungovať.
Na prekvapenie práve v tomto období nastala najúspešnejšia expanzia človeka mimo Afriky. To viedlo vedcov k záveru, že rozhodujúcu úlohu nehralo počasie, ale schopnosť ľudí prispôsobiť sa. Výskum ukázal, že ľudské skupiny si postupne rozšírili schopnosť prežiť v rôznych prostrediach priamo v Afrike. Nešlo o jednu technológiu alebo jeden konkrétny objav.
Skôr išlo o postupné zmeny v správaní, kontakte medzi skupinami a zdieľaní skúseností. Vedci predpokladajú, že väčší kontakt medzi populáciami umožnil rýchlejšiu výmenu poznatkov a stratégií pre prežitie.
„Naše výsledky ukazujú, že ľudia výrazne rozšírili svoje ekologické možnosti ešte pred expanziou mimo Afriky,“ uviedol profesor Andrea Manica z Univerzity v Cambridge.
Predchádzajúce hypotézy často zdôrazňovali technológiu alebo genetické zmeny. Nová štúdia však ukazuje iný obraz. Podľa vedcov nešlo o jeden prelomový moment, no pravdepodobnejšie je, že vznikla akási kombinácia adaptability, kontaktov medzi skupinami a schopnosti fungovať v rôznych klimatických podmienkach.
Práve táto flexibilita mohla poskytnúť ľuďom výhodu pri pohybe do neznámeho prostredia Eurázie.
„Toto pravdepodobne vytvorilo základ pre adaptívny úspech nášho druhu mimo Afriky,“ uviedla profesorka Eleanor Scerri.
Schopnosť prežiť rôzne podmienky nám dovolila rozšíriť sa po celom svete
Výskum zároveň ukazuje širší pohľad na evolúciu človeka. Nejde len o jednotlivé migrácie, ale o dlhodobý proces učenia sa prežiť v rôznych podmienkach. Vedci zdôrazňujú, že práve schopnosť prispôsobiť sa rôznym prostrediam mohla rozhodnúť o tom, že sa Homo sapiens rozšíril po celom svete.
Nové zistenia tak pridávajú ďalší dielik do skladačky ľudskej histórie, no zároveň nechávajú otvorené otázky o tom, ako presne tento proces prebiehal a čo všetko ho ovplyvnilo.
