Pôvod človeka nemusí byť príbehom jednej kolísky. Nová DNA analýza ukazuje, že vznik Homo sapiens bol zložitejší, než nás učili
Nový genetický výskum naznačuje, že moderný človek nevznikol z jednej izolovanej africkej populácie. Naši predkovia sa v Afrike zrejme oddeľovali, znovu stretávali a miešali celé státisíce rokov.
Dlho sme si predstavovali, že príbeh moderného človeka sa začal v jednej konkrétnej africkej populácii. Z nej sa mali postupne oddeliť ďalšie vetvy, ktoré sa neskôr rozšírili po kontinente aj mimo neho. Lenže nový genetický výskum z UC Davis ukazuje, že realita mohla byť oveľa zamotanejšia.
Neznamená to, že by africký pôvod moderného človeka prestával platiť. Mení sa skôr predstava o tom, ako tento pôvod vyzeral. Vedci totiž zistili, že naši predkovia zrejme nežili ako jedna izolovaná skupina, z ktorej neskôr vznikli všetci dnešní ľudia. Skôr išlo o viacero príbuzných populácií, ktoré existovali súčasne, občas sa od seba vzdialili a potom sa znovu miešali.
Naši predkovia sa oddeľovali, no stále sa miešali
Tím vedcov pod vedením profesorky antropológie Brenny Henn testoval rôzne modely ľudskej evolúcie. Porovnávali genetické údaje z južnej, východnej a západnej Afriky s tým, čo dnes vieme z fosílnych nálezov raných Homo sapiens. Práve tu je problém, ktorý vedcov trápi dlhodobo. Kosti a DNA nie vždy rozprávajú úplne rovnaký príbeh.
„Táto neistota je spôsobená obmedzenými fosílnymi a starými genomickými údajmi a tým, že fosílny záznam sa nie vždy zhoduje s očakávaniami modelov postavených na modernej DNA. Tento nový výskum mení náš pohľad na pôvod druhu,“ hovorí Brenna Henn, profesorka antropológie UC Davis.
Podľa nového modelu naši predkovia nežili ako jedna uzavretá skupina niekde v Afrike. Skôr išlo o viacero príbuzných populácií rodu Homo, ktoré existovali vedľa seba veľmi dlho. Neboli úplne rovnaké, ale neboli ani tak rozdielne, aby medzi nimi nemohlo dochádzať k miešaniu.
Ľudia sa presúvali, skupiny sa stretávali a gény sa medzi nimi šírili celé státisíce rokov. Preto vedci nehovoria o jednoduchom rodokmeni, ale skôr o prepletenej sieti. Moderný človek sa podľa tejto predstavy nevynoril z jednej čistej vetvy, ale z dlhého procesu, v ktorom sa viaceré africké populácie opakovane miešali.
Neprehliadni
Najstaršia stopa rozdelenia siaha až 135 tisíc rokov do minulosti
Najstarší rozchod medzi populáciami, ktorý dokážeme dnes geneticky zachytiť, sa udial pred 120 až 135 tisíc rokmi. Ani to však neznamená, že sa tieto skupiny potom úplne oddelili. Práve naopak. Podľa modelu medzi nimi aj neskôr prebiehal pohyb ľudí a tým aj výmena génov.
Dôležitú úlohu v tomto výskume zohrali aj nové genetické dáta od 44 príslušníkov populácie Nama z južnej Afriky. Pre vedcov sú takéto skupiny mimoriadne cenné, pretože v ich DNA sa môžu zachovať veľmi staré stopy ľudskej histórie. Nama patria medzi pôvodné populácie južnej Afriky a v porovnaní s mnohými inými dnešnými skupinami nesú vysokú genetickú rozmanitosť.
Práve takéto dáta pomáhajú lepšie odhadnúť, ako hlboko do minulosti siahajú rozdiely medzi dnešnými ľuďmi a ako sa dávne populácie v Afrike pohybovali. Výskumníci pritom nepracovali len s malými úsekmi DNA, ale s kompletnými genómami, vďaka ktorým mohli sledovať aj veľmi jemné genetické rozdiely.
To, čo vyzeralo ako stopa po archaických ľuďoch, môže mať iný pôvod
Zaujímavé je aj to, čo nový model hovorí o archaických hominínoch. Týmto pojmom vedci označujú staršie príbuzné formy človeka, ktoré už vymreli. V minulosti sa časť genetických zvláštností v afrických populáciách vysvetľovala práve tým, že sa predkovia moderných ľudí mohli s takýmito archaickými skupinami miešať.
Nová štúdia však ukazuje, že to nemusí byť jediné vysvetlenie. Niektoré stopy v DNA, ktoré vyzerali ako dôkaz miešania s výrazne odlišnými dávnymi ľuďmi, môžu byť v skutočnosti pozostatkom staršej štruktúry medzi samotnými predkami Homo sapiens. Inými slovami, rozdiely nemuseli vzniknúť preto, že sa moderní ľudia krížili s úplne inou vetvou človeka. Mohli vzniknúť už v rámci dávnych afrických populácií, ktoré boli od seba čiastočne oddelené, no stále zostávali prepojené.
„Predchádzajúce komplikovanejšie modely navrhovali príspevky od archaických hominínov, ale tento model naznačuje opak,“ uviedol Tim Weaver, profesor antropológie UC Davis.
Podľa autorov možno len 1 až 4 percentá genetických rozdielov medzi súčasnými ľudskými populáciami pripísať rozdielom medzi týmito dávnymi kmeňovými populáciami. Nie je to teda príbeh o obrovských rozdieloch medzi ľuďmi. Skôr ide o jemnú stopu veľmi starej histórie, ktorá sa v našej DNA zachovala dodnes.
Staré kosti nemusia vždy ukazovať našich priamych predkov
Tento model pomáha vysvetliť aj to, prečo je čítanie starých fosílií také zradné. Keď vedci nájdu v Afrike starú lebku alebo kosti dávneho človeka, automaticky vzniká otázka, či ide o nášho priameho predka, bočnú vetvu, alebo o populáciu, ktorá sa s našimi predkami miešala.
Nový výskum naznačuje, že pri pôvode Homo sapiens nemusíme hľadať dramaticky odlišnú skupinu dávnych ľudí. Ak sa naši predkovia v Afrike počas státisícov rokov stále stretávali a miešali, pravdepodobne si boli aj fyzicky dosť podobní. Inak povedané, nešlo o svety oddelené hrubou čiarou.
Práve preto vedci upozorňujú, že veľmi odlišné fosílie, ako napríklad Homo naledi, nemusia predstavovať populáciu, ktorá sa výrazne zapísala do vzniku moderného človeka. Mohli to byť naši vzdialení príbuzní, ktorí žili popri predkoch Homo sapiens, no ich stopa v dnešných ľuďoch zrejme nebola veľká.
„Predstavujeme niečo, čo ľudia nikdy predtým ani netestovali. Toto posúva antropologickú vedu výrazne dopredu,“ hovorí Brenna Henn, profesorka antropológie UC Davis.
