Vedci zistili, že Merkúr sa scvrkol o 23 kilometrov. Vysvetľujú, čo sa s planétou deje
Vedci zistili, že Merkúr sa počas miliárd rokov zmenšil viac, než sa doteraz predpokladalo. Planéta mohla stratiť až 23 kilometrov zo svojho priemeru.
Merkúr patrí medzi najmenšie planéty, aké poznáme. Jeho priemer dosahuje približne tretinu priemeru Zeme a počas miliárd rokov sa jeho rozmery ešte zmenšili. Nová štúdia vedcov z Nemeckého leteckého a kozmického centra (DLR) však prišla s tvrdením, že sa Merkúr scvrkáva ešte viac, než sme si doteraz mysleli.
Výskumníci dospeli k záveru, že priemer Merkúra sa od jeho vzniku skrátil až o približne 23 kilometrov. Ide o 10 až 30 percent viac oproti predchádzajúcim odhadom. Za týmto procesom stojí predovšetkým postupné ochladzovanie planéty. Merkúr tak počas svojej dlhej histórie prišiel o časť svojho objemu podobne, ako keď balón po ochladení stratí časť svojho objemu, informuje Futurism.
Planéta sa zmenšuje už miliardy rokov
Merkúr vznikol približne pred 4,5 miliardy rokov a odvtedy postupne strácal vnútorné teplo. Tento proces zasiahol aj jeho vnútornú štruktúru. Keď sa vnútro planéty ochladzuje, materiál sa zmršťuje. Tento jav následne ovplyvní aj vonkajšie vrstvy. Merkúr preto získal množstvo útvarov, ktoré prezrádzajú, že sa jeho vnútro v priebehu času zmenšovalo. Na povrchu sa nachádzajú rozsiahle zlomy, strmé útesy a hrebene. Vedci ich označujú ako vrásy alebo skrátené štruktúry, ktoré vznikli v dôsledku zmenšovania planéty. Podľa novej analýzy však doterajšie mapy nemuseli zachytiť všetky dôkazy o tomto procese.
Výskumníci z DLR spojili údaje z viacerých predchádzajúcich máp povrchu Merkúra a porovnali rôzne oblasti planéty. Za zmienku určite stojí rozdiel medzi hladšími a členitejšími časťami povrchu. V najdrsnejších oblastiach vedci zaznamenali menej viditeľných štruktúr spojených so zmenšovaním.
Dôvod môže súvisieť s materiálom po dopadoch asteroidov a meteoroidov. Merkúr počas svojej histórie čelil obrovskému množstvu zrážok. Vyvrhnutý materiál následne prekryl časť starších povrchových útvarov. Takéto vrstvy mohli zakryť niektoré dôkazy o zmenšovaní planéty. Výskumníci preto pri novom výpočte spojili údaje z väčšieho množstva oblastí a zohľadnili aj vplyv impaktov. Výsledok posunul odhad smerom nahor.
Neprehliadni
Planéta mohla prísť až o 23 kilometrov priemeru
Nový výpočet naznačil, že Merkúr od svojho vzniku stratil až 14,5 míle, teda približne 23 kilometrov priemeru. Na prvý pohľad ide o relatívne malé číslo. Pri planéte s priemerom približne 4 880 kilometrov však takáto zmena predstavuje významný údaj pre planetárnych vedcov. Ešte dôležitejší je samotný proces. Väčšie zmenšenie totiž naznačuje, že Merkúr počas svojej histórie stratil viac tepelnej energie, než sa predpokladalo.
„Väčšie zmenšenie môže znamenať väčšie kovové jadro Merkúra, menšie množstvo ľahkých prvkov, ako je kremík, v kovovom jadre alebo vyššiu počiatočnú teplotu,“ vysvetlil vedec z DLR Gaku Nishiyama.
Výsledok teda neslúži iba ako zaujímavý údaj o veľkosti planéty. Pomáha vedcom spätne odhadovať, čo sa odohráva hlboko pod jej povrchom.
Merkúr má obrovské kovové jadro
Merkúr sa od ostatných kamenných planét Slnečnej sústavy odlišuje aj svojím neobvykle veľkým kovovým jadrom. Práve jeho vnútorná stavba môže zohrávať dôležitú úlohu pri vysvetlení výrazného zmenšovania. Ak vedci presnejšie určia, koľko sa Merkúr počas miliárd rokov zmenšil, získajú ďalšiu indíciu o jeho pôvodnom stave.
„Ak pochopíš, ako rýchlo sa Merkúr zmenšuje, môžeš zistiť, ako rýchlo chladne, akú veľkosť mal na začiatku a z čoho sa skladá,“ tvrdí Sam Birch z Brownovej univerzity.
Práve rýchlosť zmenšovania tak predstavuje akési okno do minulosti planéty.
Odpoveď môže priniesť misia BepiColombo
Vedci navyše nemusia zostať iba pri analýze starších máp. K Merkúru totiž smeruje sonda BepiColombo, spoločná misia Európskej vesmírnej agentúry ESA a Japonskej agentúry JAXA. Misia odštartovala v roku 2018 a po prílete k Merkúru má priniesť detailnejšie údaje o jeho povrchu, vnútornej stavbe aj magnetickom poli. Podľa aktuálneho plánu sonda vstúpi na obežnú dráhu Merkúra v novembri.
Ak sa plán podarí podľa očakávaní, BepiColombo sa stane iba druhou sondou v histórii, ktorá bude obiehať okolo Merkúra.
Nové pozorovania tak môžu pomôcť overiť, či súčasný odhad zmenšenia skutočne zodpovedá histórii planéty. Zároveň môžu vedcom poskytnúť lepší obraz o tom, ako Merkúr počas miliárd rokov chladol a menil svoju vnútornú štruktúru.
