Mal by si sa báť kolízie Zeme s asteroidom? Vedci vysvetlili, prečo riziko dopadu najprv rastie a potom spadne na nulu
Aká skutočná je hrozba zrážky Zeme s asteroidom? Výskumníci vysvetlili, ako prebieha monitorovanie blízkeho vesmíru a aké máme možnosti.
Správy o asteroidoch sa pravidelne vracajú do titulkov. Stačí nové číslo pri pravdepodobnosti dopadu a internet zaplaví otázka, či je práve toto asteroid, ktorého máme sa báť. Výskumníci rozobrali túto obavu bez katastrofických tónov a položili jednoduchú otázku: Ako veľmi ťa má reálne znepokojovať možnosť, že asteroid narazí do Zeme?
Táto téma vyvoláva silné emócie a diskusie hlavne kvôli histórii našej planéty. Pred 66 miliónmi rokov dopadol na Zem obrovský objekt, ktorý spustil masové vymieranie vrátane dinosaurov. Tento fakt stačí na to, aby každá nová správa o „rizikovom asteroide“ pôsobila dramaticky, píše portál New Scientist. Zároveň treba spomenúť, že tento asteroid nebol jediným veľkým objektom, s ktorým sa Zem v minulosti zrazila.
Prečo sa pravdepodobnosť dopadu pri novom asteroide často mení
Keď astronómovia objavia nový asteroid, spočiatku poznajú len krátky úsek jeho dráhy. Z prvých meraní vypočítajú niekoľko možných trajektórií. V tejto fáze sa môže objaviť aj malá pravdepodobnosť budúceho stretu so Zemou. To ešte neznamená, že sa niečo rúti priamo na nás.
S pribúdajúcimi dátami sa dráha spresní, no je dobre vedieť, že vo väčšine prípadov riziko kolízie so Zemou najprv začne rásť a s ďalšími meraniami následne prudko klesne k nule. Takmer vždy sa teda ukáže, že objekt Zem bezpečne minie.
„Keď získame viac pozorovaní, riziko sa zvyčajne zníži na nulu,“ vyjadril sa jeden z výskumníkov, ktorý na otázku odpovedal.
Na komunikáciu rizika slúži Turínska stupnica. Väčšina známych asteroidov má hodnotu 0, teda žiadnu reálnu hrozbu. Občas sa objaví číslo 1 alebo 2, čo znamená zvýšený záujem vedcov, nie globálny poplach.
Neprehliadni
Misia DART ukázala, že dráhu asteroidu vieme zmeniť
Kľúčový rozdiel oproti minulosti spočíva v tom, že dnes nezostávame len pri sledovaní. V roku 2022 NASA v rámci misie DART úmyselne narazila sondou do mesiaca asteroidu Dimorphos. Náraz zmenil jeho obežnú dobu okolo väčšieho telesa a ukázal, že s asteroidmi vieme pohnúť.
V roku 2026 dorazila k systému európska sonda Hera, ktorá zblízka preskúmala následky nárazu a vytvorený kráter. Táto dvojica misií potvrdila, že ak objavíme nebezpečný objekt s predstihom niekoľkých rokov, vieme jeho dráhu mierne vychýliť tak, aby Zem minul.
„Prvýkrát v histórii máme technológiu, ktorá nám dáva šancu zmeniť trajektóriu hrozby,“ hovoria výskumníci.
Ak si už hneď predstavuješ scenár ako z filmu Armaggedon, situácia je v realite trošku iná. Odklonenie asteroidu nie je o veľkom jadrovom výbuchu, ale o presnom kinetickom zásahu s dostatočným časovým predstihom.
Najväčší problém sú asteroidy prichádzajúce zo smeru Slnka
Výskumníci zároveň upozornili na slabinu pozorovania. Pozemské teleskopy nedokážu sledovať objekty, ktoré prichádzajú zo smeru Slnka. Jas denného svetla ich jednoducho prekryje.
Takto nás v roku 2013 prekvapil asteroid nad Čeľabinskom. Priletel zo „slnečnej strany“ a zaregistrovali sme ho až v atmosfére.
Situácia sa však zlepšila. NASA pripravila infračervený teleskop NEO Surveyor, ktorý bude pozorovať z vesmíru a pokryje aj tieto kritické oblasti. Takéto prístroje výrazne doplnia našu mapu blízkozemských objektov.
Dnes poznáme väčšinu veľkých asteroidov, ktoré by mohli spôsobiť globálne škody. Zostáva dohľadať menšie kusy a práve na to slúžia nové prehliadky oblohy.
Predstava asteroidu dopadajúceho priamo na veľkomesto pôsobí dramaticky. Štatistika však vyzerá inak. Približne 70 % povrchu Zeme tvorí voda. Ak by stredne veľký objekt, povedzme do 50 metrov, prešiel atmosférou bez úplného rozpadu, s najväčšou pravdepodobnosťou skončí v oceáne.
Najväčším rizikom by v takom prípade nebol samotný náraz, ale prípadná vlna tsunami. Aj tu však fungujú varovné systémy, ktoré dokážu pobrežné oblasti upozorniť s predstihom.
Aj napriek tomuto riziku stále platí, že katastrofický dopad v dohľadnej budúcnosti zostáva veľmi nepravdepodobný.
To neznamená, že riziko neexistuje. Znamená to, že kombinácia monitorovania, fyziky dráh a novej technológie výrazne znížila element prekvapenia.
Asteroidy zostávajú súčasťou dynamickej slnečnej sústavy. Zem už zásahy zažila a v budúcnosti ich zažije znova. Rozdiel spočíva v tom, že dnes máme teleskopy, databázy, výpočty a dokonca aj prvý úspešný test planetárnej obrany.
Ak by sa objavil objekt s reálnym rizikom dopadu o 5 až 10 rokov, vedeli by sme o ňom s dostatočným predstihom. Zároveň máme k dispozícii nástroje, ktoré nám pomôžu hrozbu odvrátiť.
Obloha nad tebou teda nepredstavuje okamžité nebezpečenstvo. Skôr ide o oblasť, ktorú ľudstvo konečne sleduje aktívne a paradoxom je, že aj tých pár správ o asteroidoch s vysokým rizikom kolízie, sú dôkazom, že monitorovanie okolia našej planéty neberieme na ľahkú váhu.
