Deň hviezdnych vojen sa blíži: Americké Vesmírne sily varujú, že Čína rapídne navyšuje počet vojenských technológií na orbite Zeme
Vesmír sa rýchlo stáva legitímnou doménou pre budúce konflikty. Otázkou je, ako budú vyzerať.
Čína za posledné roky dramaticky rozšírila svoju flotilu satelitov a americké United States Space Force prestali hovoriť len o obrane. Hovoria, že ak chcú krajiny vo vesmíre fungovať, musia vedieť aj zaútočiť.
Generálporučík Gregory Gagnon, veliteľ Combat Forces Command, upozornil, že Peking vybudoval obrovskú sledovaciu architektúru. V roku 2013 mala Čína menej než sto satelitov. Dnes ich má približne 1 900. Viac než 500 z nich slúži na diaľkový prieskum a sleduje pohyb amerických lodí a lietadiel v Pacifiku. Cieľom je získať presné dáta pre navádzanie rakiet dlhého doletu.
„Nedá sa utekať pred tyranom donekonečna. Niekedy sa treba otočiť a udrieť,“ povedal Gagnon.
Podľa neho samotné „chrániť a brániť“ nestačí na dosiahnutie vesmírnej prevahy, píše portál The War Zone.
Vesmírna vojna sa blíži
Jedna z najväčších zmien sa týka samotnej mobility satelitov. Doteraz platilo jednoduché pravidlo, každý úhybný manéver stál palivo. Satelit mal zásobu na približne 15 rokov misie. Ak operátor prudko zmenil dráhu, skrátil jeho životnosť. Satelity tak pôsobili ako drahé, no prakticky priklincované ciele.
Vesmírne sily však tlačia koncept „manévrovanie bez výčitiek“. Vyvíjajú technológie tankovania priamo na obežnej dráhe a nové pohonné systémy, ktoré umožnia opakované zmeny dráhy bez obáv z vyčerpania paliva. Satelit sa tak zmení z pasívneho objektu na dynamický stroj. Pre obranu aj ofenzívu ide o zásadný posun.
Neprehliadni
Ofenzíva vo vesmíre však nesie obrovské riziko. Ak niekto fyzicky zničí satelit, vzniknú tisíce úlomkov letiacich rýchlosťou niekoľko kilometrov za sekundu. Tento jav, známy ako Kesslerov syndróm, môže spustiť reťazovú reakciu. Jeden rozbitý satelit zasiahne ďalší, ten ďalší, a výsledkom je oblak trosiek, ktorý znemožní používanie obežnej dráhy na celé desaťročia.
Preto americkí velitelia vyzdvihujú alternatívne postupy. Namiesto kinetických útokov preferujú nekinetické metódy, napríklad rušenie, oslepenie optiky, kybernetické zásahy alebo energetické systémy, ktoré cieľ vyradia bez toho, aby ho roztrhali na kúsky. Taký prístup zníži riziko, že si víťaz sám zablokuje vlastnú infraštruktúru.
Ďalším trendom je prechod od niekoľkých obrovských satelitov k stovkám menších. Kedysi USA prevádzkovali drahé „autobusy“ na obežnej dráhe. Dnes budujú konštelácie, siete malých satelitov prepojených laserovou komunikáciou. Architektúra týchto štruktúr pripomína živý organizmus. Ak nepriateľ vyradí desať kusov, zvyšných 490 okamžite prevezme ich úlohu.
Takáto sieť dramaticky zvyšuje odolnosť. Útočník musí investovať obrovské zdroje, aby ju ochromil. Práve preto Čína buduje vlastnú podobnú architektúru, aby vymazala americkú výhodu a získala rovnakú flexibilitu.
Vojenské technológie už majú na obežnej dráhe svoje miesto
Súčasťou tejto transformácie sú aj experimentálne misie ako USSF-87 či tajomný mini-raketoplán X-37B. Ten dokázal meniť obežnú dráhu pomocou aerobrakingu a demonštroval schopnosť presného manévrovania. Čína zároveň testuje vlastný vesmírny lietajúci aparát, takže preteky pokračujú.
„Reagujeme na bojové prostredie, kde naši protivníci už rozmiestnili zachytávacie systémy vo vesmíre. Chceme obnoviť rovnováhu v odstrašení,“ vyjadril sa šéf Vesmírnych síl, generál Chance Saltzman.
To znamená, že vesmír sa už dávno neberie ako pokojné prostredie. Satelity zabezpečujú navigáciu, varovanie pred raketami, komunikáciu aj spravodajstvo. Ak niekto získa dominanciu na obežnej dráhe, získa výhodu aj na Zemi.
Manévrovanie bez ľútosti, odolné satelitné siete a presné nekinetické zásahy vytvárajú novú doktrínu. Otázka znie, či sa už vesmír stal bojovou doménou, alebo si ešte počkáme na plnohodnotné vesmírne boje, ktoré nemajú ďaleko od sci-fi.
