VIDEO: Ukrajina má novú „materskú loď“ pre drony. Magura MV11 unesie 2,2 tony výzbroje a vydrží na mori sedem dní
Ukrajina predstavila námorný dron Magura MV11, ktorý unesie ďalšie drony, interceptory Sting a môže fungovať ako plávajúca protivzdušná základňa.
Na prehliadke v Kyjeve pri príležitosti Dňa nezávislosti Ukrajina ukázala nový typ námorného bezpilotného plavidla. Magura MV11 vznikla ako nosič, ktorý môže z mora prepravovať a vypúšťať ďalšie drony. Jej výrobca, spoločnosť UFORCE, ju predstavil ako najväčší člen rodiny Magura. Na Dnipri sa okrem MV11 ukázali aj kamikadze verzie Magúr či člny vyzbrojené pôvodne leteckými raketami vzduch-vzduch.
MV11 je výrazne väčšia než predchádzajúce modely. Podľa oficiálnych údajov UFORCE meria na dĺžku až 12 metrov, na šírku 3,5 metra a unesie náklad s hmotnosťou do 2 200 kilogramov. Pre vybavenie má 10 kubických metrov voľného priestoru a výdrž až sedem dní. Výrobca uvádza aj operácie na vzdialenostiach presahujúcich 2 000 námorných míľ, teda približne 3 700 kilometrov. Plavidlo je určené aj na otvorené more, nie iba na pobrežné operácie.
Ukrajinci chcú zostreľovať Shahedy ešte nad Čiernym morom
Na verejnosti sa MV11 ukázala s 18 interceptormi Sting od ukrajinského vývojára Wild Hornets. Jeden váži približne štyri kilogramy, používa elektrický pohon, množstvo 3D tlačených súčiastok a jeho uvádzaná cena je okolo 2 100 dolárov.
Sting dokáže podľa výrobcu vystúpiť do výšky 7 000 metrov a jeho maximálny dosah môže dosiahnuť približne 37 kilometrov. Závisí to od batérie, počasia, hmotnosti nákladu aj spôsobu pilotovania. Dron ovláda človek cez dátové spojenie. Wild Hornets uvádza, že pracovisko operátora môže byť vzdialené až 2 000 kilometrov od miesta štartu. Ak sa interceptor nepoužije na útok a bezpečne sa vráti, môže letieť znova.
Stingy sa už používajú proti ruským variantom a derivátom iránskeho Shahed-136. MV11 tak môže posunúť časť obrany proti útočným dronom z pobrežia priamo na Čierne more a zachytávať ich ešte pred príletom nad pozemné ciele.
Neprehliadni
Osemnásť kusov pritom nemusí byť maximom. UFORCE pri protivzdušnej verzii MV11 uvádza niekoľko desiatok vzdušných interceptorov, gyrostabilizovanú 12,7 mm vežu a súpravu senzorov na radarový dohľad a sledovanie cieľov. Firma túto konfiguráciu označuje za plne autonómny systém protivzdušnej obrany krátkeho a stredného dosahu. Neuviedla však, že všetky použité interceptory majú byť práve Stingy.
Namiesto raketových šácht má MV11 modulárne odpaľovacie boxy
Palubné boxy môžu pripomínať vertikálne odpaľovacie silo vojnovej lode, technicky však fungujú inak. Sting je kvadrokoptéra uložená vo vlastnom module a po otvorení z neho vzlietne pomocou rotorov. Rovnaké boxy možno podľa The War Zone používať aj na vozidlách alebo priamo na zemi.
Absencia klasických odpaľovacích šácht zjednodušuje konštrukciu trupu. Desať kubických metrov voľného priestoru sa tak dá prispôsobiť konkrétnej misii – od dronov cez senzory až po materiálové zásoby. Maximálny počet FPV dronov, ktoré MV11 odvezie, UFORCE nezverejnil.
The „Magura“ series of unmanned surface vessels (USVs), which has undergone combat testing in Ukraine, has been expanded to include its largest model to date, according to TWZ. The publication reported that the new MV11 is designed for open-ocean operations lasting up to a week… pic.twitter.com/EvIhOq9ExE
— Alexport (@AlexAlexx974431) August 25, 2026
Ako MV11 vidí cieľ a komunikuje stovky kilometrov od pobrežia
Udávaných viac než 3 700 kilometrov označuje operačnú vzdialenosť plavidla, nie dosah priameho rádiového signálu, ktorý obmedzuje rádiový horizont. Pri operáciách ďaleko od pobrežia preto MV11 potrebuje spojenie mimo bežného priameho rádiového dosahu.
Na záberoch si The War Zone všimol dve obdĺžnikové zariadenia pripomínajúce terminály satelitnej komunikácie SATCOM. UFORCE konkrétnu sieť nezverejnil. Nevieme teda, cez akú satelitnú službu prenáša obraz, telemetriu a povely ani ako je vyriešené spojenie pri silnom elektronickom rušení.
Na zadnom stožiari vidno otočnú kamerovú hlavicu, navigačný radar a ďalšie antény, na prove je pevná kamera pre navigáciu. UFORCE pri protivzdušnej konfigurácii hovorí aj o radarovom sledovaní vzdušných cieľov, presnú špecifikáciu senzorov však nezverejnil. Z fotodokumentácie je jasná prítomnosť navigačného radaru a optického systému. Parametre prehľadového radaru ale ani ďalších senzorov zatiaľ nepoznáme.
Pri obrane proti Shahedom bude rozhodujúce, ako skoro radar zachytí malý cieľ s nízkou radarovou odrazovou plochou nad morskou hladinou. Rovnako dôležité bude stabilné dátové spojenie so Stingom po jeho štarte z pohybujúcej sa lode. Práve tieto schopnosti UFORCE zatiaľ verejne nerozobral.
Menšie Magury už ukázali, čo má MV11 robiť vo väčšom
Myšlienka vypúšťať drony z mora nie je nová. Spojené štáty, Británia, Turecko či Čína experimentovali s bezpilotnými lietadlami na veľkých plavidlách a Irán prerobil kontajnerovú loď Shahid Bahman Bagheri na dronový nosič. MV11 sa líši tým, že samotným nosičom je bezposádkové plavidlo vytvorené na prepravu ďalších bezpilotných systémov.
Kyiv Post ju preto označuje za robotickú „lietadlovú loď“. Ukrajina však tento princíp rozvíja už dlhšie. Menšie Magury dokázali vypúšťať vzdušné drony a vznikli aj iné námorné platformy schopné niesť menšie drony. MV11 k tomu pridáva nosnosť 2,2 tony, oveľa väčší vnútorný priestor a sedemdňovú výdrž.
Vývoj prebiehal v dizajnérskom a R&D stredisku UFORCE v Portugalsku za pomoci medzinárodných investícií. Konštruktéri využili skúsenosti s modelom MV7 z Atlantického oceánu. MV11 má okrem bojových úloh slúžiť na prieskum, podporu obojživelných operácií a zásobovanie ďalších bezpilotných člnov palivom či vybavením.
Magura začínala ako výbušný čln. Potom dostala rakety
Rodina Magura sa v ukrajinskej výzbroji objavila v roku 2023. Jeden z najznámejších útokov prišiel na prelome 31. januára a 1. februára 2024, keď skupina Magúr potopila ruský raketový čln Ivanovets triedy Tarantul pri okupovanom Kryme. O necelé dva týždne neskôr zasiahli aj približne 4 000-tonovú výsadkovú loď Caesar Kunikov, ktorá sa po útoku potopila.
Evolúcia Magury na improvizovanú PVO platformu sa naplno ukázala v decembri 2024. Ukrajina vtedy tvrdila, že námorný dron Magura V5 s raketou R-73 zostrelil ruský vrtuľník Mi-8 a ďalší poškodil. V máji 2025 GUR predstavil väčšiu Maguru-7 s americkými AIM-9M Sidewinder a tvrdil, že námorné drony zostrelili dve ruské Su-30 nad Čiernym morom.
Magury sa používajú aj ako nosiče FPV dronov. Začiatkom augusta 2026 mali stroje vypustené z člnov pri Kryme zasiahnuť dve odpaľovacie zariadenia systému S-400 Triumf a radar protivzdušnej obrany. HUR vyčíslila hodnotu zasiahnutého vybavenia na viac než 50 miliónov dolárov.
Ukrajinská Magura mieri do amerických fabrík
V júli 2026 podpísali UFORCE a americká spoločnosť RECONCRAFT memorandum o porozumení pre výrobu plavidiel rodiny Magura v Spojených štátoch. RECONCRAFT má výrobnú základňu v Oregone a podľa správ sa počíta aj s kapacitami v Južnej Karolíne. Americká strana poskytne výrobné kapacity, UFORCE softvér, navádzanie a technológie velenia a riadenia.
V médiách sa objavujú možné objemy v stovkách plavidiel ročne, nejde však o potvrdenú objednávku americkej armády. Presný počet Magúr vyrábaných pre Ukrajinu zostáva utajený.
MV11 tak spája tri schopnosti, ktoré Ukrajina doteraz skúšala prevažne na menších člnoch: prepravu vzdušných dronov, protivzdušnú obranu a logistiku pre ďalšie USV. V Čiernom mori bude jej praktická hodnota závisieť najmä od toho, ako spoľahlivo dokáže udržať navigáciu a dátové spojenie v prostredí silného ruského elektronického boja.
