Magnetická tekutina, ktorú lekári podajú priamo do srdca, môže zastaviť mŕtvicu ešte skôr, než vznikne
Magnetická tekutina podaná priamo do srdca by mohla uzavrieť rizikové miesto, kde vznikajú zrazeniny. Nový prístup sľubuje nižšie riziko mŕtvice bez nutnosti dlhodobého užívania liekov na riedenie krvi.
Vedci prišli s nápadom, ktorý znie jednoducho, no jeho dopad na medicínu by mohol byť obrovský. Do srdca chcú podať špeciálnu magnetickú tekutinu, ktorá uzavrie malé rizikové miesto a tým zníži šancu na mozgovú príhodu.
Ide o problém, ktorý sa týka miliónov ľudí. Fibrilácia predsiení patrí medzi najčastejšie poruchy srdcového rytmu, srdce pri nej nebije pravidelne, ale chaoticky, pričom postihnutý to môže cítiť len ako búšenie, únavu alebo dýchavičnosť, informuje portál The Conversation. Skutočné riziko však vzniká inde, v malej dutine srdca nazývanej ľavá predsieňová ušnica.
Pri nepravidelnom rytme sa tam začne hromadiť krv. Keď krv stojí, vzniknú zrazeniny a ak sa takáto zrazenina uvoľní a dostane sa do mozgu, dôjde k mŕtvici. Riziko pri fibrilácii predsiení vzrastie približne päťnásobne. Dnes sa tento problém rieši najmä liekmi na riedenie krvi. Tie síce znížia riziko zrazenín, no zvýšia riziko krvácania. To predstavuje problém hlavne pre starších pacientov alebo ľudí s ďalšími ochoreniami.
Druhá možnosť spočíva v mechanickom uzavretí tejto časti srdca. Lekári zavedú katéter a vložia malé zariadenie pripomínajúce zátku. Najznámejšie systémy fungujú ako kovová klietka potiahnutá tkaninou. Práve tu sa však objaví zásadný problém.
Srdce sa neustále hýbe. Pevný implantát sa tomuto pohybu neprispôsobí dokonale, preto môžu vzniknúť mikrotrhliny, netesnosti alebo tzv. „mŕtve zóny“, kde krv prúdi pomaly. To zvyšuje riziko vzniku zrazenín alebo podráždenia tkaniva. Nový prístup ide úplne opačnou cestou.
Neprehliadni
Výskumníci vymysleli riešenie, ktoré sa pohybu srdca prispôsobí
Vedci použili tekutinu, konkrétne magneticky riadenú ferokvapalinu. Ide o suspenziu extrémne malých častíc oxidu železa, ktoré reagujú na magnetické pole. Tieto častice obalili biopolymérom, aby ich telo nevnímalo ako nebezpečný cudzí materiál.
Tekutinu podali do predsieňovej ušnice pomocou katétra a vonkajší magnet ju udržal presne tam, kde bolo treba. Kvapalina vyplnila celý priestor, vrátane nepravidelných záhybov, kam sa pevný implantát často nedostal.
„Tekutina sa prispôsobí presnému tvaru každej predsieňovej ušnice,“ vysvetľuje autor štúdie: „To by mohlo umožniť oveľa lepšie utesnenie než pri pevných zariadeniach.“
Následne prišiel kľúčový moment. Tekutina reagovala s vodou v krvi a zmenila sa na mäkký gél, ktorý výskumníci nazývajú magnetogél. Tento proces vedci navrhli tak, aby bol nevratný. Keď materiál stuhol, už sa späť nerozpustil.
Výsledný gél zostal elastický. Pohyboval sa spolu so srdcom a nevytváral dlhodobý tlak na jeho steny. Práve to by mohlo znížiť riziko poškodenia alebo dokonca pretrhnutia tkaniva.
Testy prebehli najprv na potkanoch, neskôr na ošípaných. Srdce ošípaných sa veľkosťou aj funkciou veľmi podobá tomu ľudskému, takže ide o dôležitý krok smerom k uplatneniu metódy na človeku.
Výsledky zatiaľ vyznievajú sľubne. Gél zostal stabilný až desať mesiacov. Nevznikli zrazeniny ani únik krvi. Povrch gélu pokryla prirodzená výstelka srdca, čím vznikla hladká vrstva.
„V experimentoch na ošípaných sme nepozorovali poškodenie tkaniva ani tvorbu zrazenín,“ uvádza výskumník.
Ak sa metóda ujme, mohol by to byť koniec liekov na riedenie krvi
Takýto prístup by mohol v budúcnosti zmeniť aj samotnú liečbu. Dnes pacienti často užívajú lieky na riedenie krvi celý život. Ak by sa táto metóda osvedčila, jeden približne polhodinový zákrok by mohol výrazne znížiť potrebu dlhodobej liečby.
Zároveň ide o ukážku širšieho trendu v medicíne. Namiesto toho, aby sa pacient prispôsoboval implantátu, materiál sa prispôsobí pacientovi. Vedci hovoria o akejsi „personalizovanej medicíne priamo v tele“, kde sa výsledný tvar vytvorí až po aplikácii.
Aj napriek tomu zostáva táto technológia len na začiatku. Testy prebehli zatiaľ iba na zvieratách, vedci musia vyriešiť ešte niekoľko praktických problémov, než sa môžu presunúť do ďalšej fázy testovania. V ďalších krokoch budú skúmať napríklad vplyv magnetického materiálu na zobrazovacie metódy ako magnetická rezonancia.
„Zatiaľ ide o laboratórnu inováciu, nie o bežnú liečbu,“ upozorňuje autor.
Ak sa však potvrdí bezpečnosť a účinnosť aj u ľudí, tento prístup by mohol ponúknuť novú možnosť pre pacientov, ktorí neznesú lieky alebo nemajú vhodné podmienky pre klasické implantáty.
Zatiaľ ide o technológiu, ktorá potrebuje čas. Testy na zvieratách však ukázali, že táto metóda môže fungovať. Zároveň môže otvoriť v budúcnosti dvere k ďalším liečbam, ktoré sa prispôsobia telu namiesto toho, aby telo bojovalo s nimi.
