Mach 5 bez turbíny? Američania testujú motor, ktorý môže zmeniť vojnu aj cestovanie
Technológia ATLAS od GE Aerospace by mohla navždy zmeniť letectvo aj obranu. Hypersonický motor SFRJ dokáže dosiahnuť rýchlosť Mach 5 bez turbín a rotora, vďaka čomu sú lietadlá lacnejšie, ľahšie a takmer nemožné zachytiť radarom.
Predstava lietadla, ktoré dosiahne rýchlosť Mach 5 bez jediného rotora či turbíny, znie samo o sebe dosť nepredstaviteľne. V skutočnosti však nemusí ísť len o „hudbu budúcnosti“. Americká spoločnosť GE Aerospace totiž nedávno otestovala experimentálny systém ATLAS. Technológiu, ktorá by mohla zmeniť pravidlá letectva aj obrany. Základom je náporový motor SFRJ (Solid Fuel Ramjet), ktorý namiesto zložitých mechanických súčiastok využíva jednoduchý, ale prelomový princíp. Na tému upozornil portál NewAtlas.
Let päťnásobne rýchlejší, ako zvuk je viac ako len ďalší krok vo vývoji letectva. Pre civilnú dopravu by to znamenalo, že trasa z Európy do Austrálie by zabrala len hodiny namiesto celého dňa. Armádne uplatnenie je však ešte zásadnejšie! Rakety či lietadlá pohybujúce sa touto rýchlosťou dokážu prekonať protivzdušnú obranu skôr, než budú zachytené radarom. Práve preto investujú do podobných programov nielen USA, ale aj Rusko či Čína.
Hlavná otázka vývojárov teda znela: ako dostať lietadlo bezpečne a efektívne na hranicu Mach 5 a vyššie? Odpoveďou možno bude práve koncept ATLAS, ktorý posúva hranice známej technológie „ramjet„.Dočkáme sa rýchlych letov už onedlho?
Kým klasické prúdové motory nasávajú a stláčajú vzduch pomocou turbín, ramjet funguje úplne inak. Na vytvorenie ťahu potrebuje už vysokú vstupnú rýchlosť, pri ktorej sa vzduch stlačí sám od seba len silou pohybu. Po zmiešaní s palivom vzniká ťah bez jediného rotora. Ani tu však nejde o úplnú jednoduchosť, pretože pri bežných ramjetoch je stále nutné dodávať kvapalné palivo a presne riadiť jeho vstrekovanie. Toľko k zjednodušenému opisu toho, ako taký motor funguje.

GE Aerospace zvolila však iný prístup. Do útrob spaľovacej komory uložila pevný uhľovodíkový materiál podobný gume. Ten sa počas letu postupne odparuje a horí v kontakte s prúdiacim vzduchom. Na rozdiel od klasických rakiet to nevyžaduje kyslík v palive. Na to totiž bohato stačí atmosféra, ktorá poslúži ako prirodzené okysličovadlo. Vďaka tomu je motor ľahší, lacnejší a účinnejší. Kým tradičné rakety na tuhé palivo dosahujú špecifický impulz približne 240 sekúnd, SFRJ zvláda až okolo 1000 sekúnd. V reále to znamená niekoľkonásobne dlhšie horenie a teda aj väčší dolet.
Neprehliadni
Dôležitým krokom v rámci testov bolo pripevnenie experimentálneho modulu na legendárny stíhač F‑104 Starfighter. Táto stíhačka z éry studenej vojny dodnes slúži ako lietajúce laboratórium a dokáže letieť rýchlosťou Mach 2, čo je viac než dosť na overenie správania sa novej technológie. Pri prvých letoch síce samotný motor ostal vypnutý, no zber údajov o aerodynamike, vibráciách a tepelnej záťaži bol pre ďalší vývoj kľúčový. Zapálenie motora plánuje GE Aerospace až v ďalších fázach, keď bude testovať vo voľnom hypersonickom lete.

Kto vyhrá boj o prvenstvo?
Viceprezident divízie Edison Works, Mark Rettig, označil projekt za prelomový okamih. Zdôraznil, že možnosť opakovane skúšať vlastný hardvér v reálnej atmosfére umožní oveľa rýchlejší pokrok než len simulácie či veterné tunely.
Aj keď civilné nadzvukové lety možno budú realitou až o desaťročia. V prípade vojenských programov ide o investície v hodnote miliárd dolárov. DARPA, Lockheed Martin, ale aj ruské a čínske konštrukčné kancelárie pracujú na scramjetoch a hypersonických klzákoch. ATLAS je teda len jedným z článkov týchto pretekov, ktoré určia podobu budúcich konfliktov aj dopravy.
Vo svojej podstate je zaujímavé, že hranicu Mach 5 netreba prekonať náročne zloženou turbínou. Namiesto toho stačí relatívne jednoduchá konštrukcia s pevným palivom. Niekedy je v jednoduchosti krása, ako sa už roky traduje