Lekári podali špeciálny liek priamo do nádoru a imunita sa „prebudila“. Rakovina začala miznúť po celom tele
Imunoterapia, ktorá aktivuje imunitu priamo v nádore, ukázala prekvapivý efekt. Nielenže zmenšila ošetrený nádor, ale spustila reakciu aj v ďalších častiach tela bez priameho zásahu.
Vedci z Rockefellerovej univerzity priniesli výsledky, ktoré vzbudili pozornosť aj mimo vedeckej komunity. Pri testovaní novej formy imunoterapie sa im podarilo dosiahnuť niečo, čo pôsobí na prvý pohľad až zvláštne. Lekári vpichli liek do jedného nádoru a následne sa začali zmenšovať aj ďalšie nádory v tele.
Nejde pritom o úplne novú triedu liekov, informuje Science Daily. Výskum sa opiera o takzvané CD40 protilátky, ktoré vedci skúmajú viac než 20 rokov. Cieľom výskumu bolo aktivovať imunitný systém tak, aby si s rakovinou poradil sám. Problém nastal v praxi. Doterajšie pokusy priniesli slabé výsledky a často aj vážne vedľajšie účinky, napríklad zápaly, poškodenie pečene alebo nebezpečný pokles krvných doštičiek. Tím okolo Jeffreyho Ravetcha sa rozhodol tento prístup prepracovať. Nezmenil len samotný liek, ale aj spôsob jeho podania.
Základom je receptor CD40, ktorý sa nachádza na povrchu imunitných buniek. Keď sa aktivuje, spustí silnú obrannú reakciu. Vedci vytvorili upravenú protilátku s označením 2141-V11, ktorá sa na tento receptor viaže účinnejšie a dokáže „naštartovať“ imunitu výrazne silnejšie než staršie verzie.
Liek zameraný na receptor CD40 ukázal výrazne vyššiu účinnosť
Laboratórne testy ukázali približne desaťnásobne vyššiu účinnosť. Prelomový objav však neprišiel len z chemickej úpravy, rozhodujúci krok nastal pri zmene podania. Namiesto infúzie do krvi lekári liek vpichli priamo do nádoru.
„Keď sme liek podali priamo do nádoru, zaznamenali sme len mierne vedľajšie účinky,“ vysvetľuje vedúci výskumu.
Práve tento detail vyriešil jeden z najväčších problémov starších terapií. Pri podaní do krvi sa imunitný systém aktivoval po celom tele, čo viedlo k nebezpečným reakciám, známym ako cytokínová búrka. Lokálne podanie tento efekt výrazne obmedzilo. Imunita dostala jasný signál na jednom mieste a následne si už poradila sama.
Neprehliadni
V malej klinickej štúdii sa zúčastnilo 12 pacientov s metastatickou rakovinou. U šiestich z nich sa nádory zmenšili. U dvoch pacientov rakovina úplne zmizla.
„Vidieť takéto výrazné zmenšenie nádorov a dokonca úplnú remisiu v tak malej skupine pacientov je naozaj pozoruhodné,“ tvrdí spoluautor štúdie, Juan Osorio.
Liek zasiahol aj nádory, ktoré vedci neošetrovali
Vedcov prekvapilo, že liek pôsobil aj na nádory, ktoré lekári vôbec neošetrili. Stačilo zasiahnuť jeden a imunitný systém začal vyhľadávať ďalšie.
Tento jav súvisí s problémom, ktorý onkológovia označujú ako „studené“ nádory. Ide o typy rakoviny, ktoré sa dokážu maskovať pred imunitným systémom. Ten ich jednoducho nevidí, a preto proti nim nebojuje. Väčšina dnešných imunoterapií funguje len pri takzvaných „horúcich“ nádoroch, ktoré už imunitu aspoň čiastočne aktivovali.
Nový prístup tento rozdiel mení. Vpichnutie lieku priamo do nádoru vyvolá lokálny zápal a prinúti imunitný systém, aby si nádor všimol. Inými slovami, „studený“ nádor sa zmení na „horúci“. To by mohlo otvoriť cestu aj k liečbe typov rakoviny, ktoré doteraz na imunoterapiu reagovali veľmi slabo.
„Lokálne podanie vyvolalo celotelovú imunitnú odpoveď, čo sa pri liečbe neobjavuje často,“ hovoria vedci.
Pri detailnej analýze vedci zistili, že nádory sa zaplnili imunitnými bunkami. Vytvorili štruktúry podobné lymfatickým uzlinám, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri obrane organizmu. Tieto štruktúry sa objavili aj v nádoroch, ktoré neboli priamo ošetrené.
Tým sa dostávame k ďalšiemu zaujímavému efektu. Imunitný systém si totiž dokáže „zapamätať“ konkrétnu rakovinu. Keď bunky v nádore rozpoznajú jej genetické znaky, vytvoria si akýsi vnútorný záznam. Ak sa rakovina vráti, telo ju dokáže identifikovať rýchlejšie.
Vedci hovoria, že telo si vytvorí vakcínu samo
Dá sa to prirovnať k vakcíne, ktorú si telo vytvorí samo. Nejde o univerzálny liek pre všetkých, ale o reakciu presne prispôsobenú konkrétnemu pacientovi a jeho nádoru.
Zároveň však treba držať očakávania pri zemi. Štúdia pracovala len s 12 pacientmi, čo je veľmi malý počet. Vedci už preto spustili väčšie klinické testy, do ktorých sa zapojili stovky ľudí s rôznymi typmi rakoviny.
Jedna z hlavných otázok teraz znie, prečo niektorí pacienti reagovali veľmi dobre a iní menej. Prvé výsledky naznačili, že dôležitú úlohu zohráva stav imunitného systému, najmä aktivita T-lymfocytov.
Nový prístup ukázal, že niekedy stačí zmeniť spôsob podania, aby sa stará myšlienka posunula ďalej. Či sa tento efekt potvrdí aj vo väčších štúdiách, ukážu až ďalšie dáta, ktoré budú postupne pribúdať.
