Vieš, koľko pohybu potrebuje tvoje srdce, aby bolo zdravšie? Vedci spochybnili doterajšie odporúčanie
Nová štúdia ukazuje, že 150 minút pohybu týždenne je pre srdce len základ. Výraznejší pokles kardiovaskulárneho rizika vedci spojili až s oveľa vyšším objemom cvičenia.
Odporúčanie cvičiť aspoň 150 minút týždenne pozná takmer každý. Nová štúdia ale naznačuje, že pri ochrane srdca môže byť táto hranica skôr začiatkom. Výskum publikovaný v časopise British Journal of Sports Medicine spojil viac než 30-percentný pokles rizika kardiovaskulárnych príhod až s približne 560 až 610 minútami stredne intenzívneho až intenzívneho pohybu týždenne. To je približne tri- až štyrikrát viac než základná hranica 150 minút.
Výskumníci z Macao Polytechnic University pracovali s údajmi 17 088 účastníkov britskej UK Biobank. Priemerný vek bol 57 rokov. Ľudia nosili sedem dní na zápästí snímač pohybu a absolvovali cyklistický test, z ktorého vedci odhadli ich kondíciu.
150 minút je skôr začiatok než strop
Pri 150 minútach stredne intenzívneho až intenzívneho pohybu týždenne vyšiel v modeli približne 8- až 9-percentný pokles rizika kardiovaskulárnych príhod oproti neaktívnym ľuďom s podobnou kondíciou.
Na pokles rizika presahujúci 30 percent však model ukázal približne 560 až 610 minút pohybu týždenne. To už predstavuje viac než deväť hodín. Také množstvo zvládalo len 11,6 percenta účastníkov, konkrétne 1 980 zo 17 088 ľudí.
Na prvý pohľad môže byť prekvapením, že pri 150 minútach vyšiel pokles rizika len na osem až deväť percent. Staršie veľké štúdie pritom pri podobnom množstve pohybu hovorili často o 20- až 30-percentnom rozdiele.
Neprehliadni
Dôvod je v metodike. V tejto práci výskumníci počítali aj s tým, v akej kondícii človek už bol. Oddelili tak časť prínosu samotného pohybu od efektu lepšej kondície, ktorú si pravidelným tréningom postupne buduješ. Osem až deväť percent preto nie je priamym protikladom starších výsledkov. Obe skupiny štúdií jednoducho merali trochu inú vec.
Počas 7,85 roka sledovania sa medzi účastníkmi objavilo 1 233 kardiovaskulárnych príhod. Najčastejšia bola fibrilácia predsiení s 874 prípadmi. Nasledovalo 156 infarktov, 111 prípadov srdcového zlyhania a 92 mozgových príhod.
Rovnaký výsledok, ale nie rovnaká námaha
Do výsledku výrazne vstupovala aj kondícia. Vedci ju vyjadrovali pomocou VO₂max, teda množstva kyslíka, ktoré dokáže telo pri záťaži maximálne prijať a využiť. Čím je VO₂max vyššie, tým lepšie pri námahe spolupracujú srdce, pľúca a svaly.
Ľudia s najnižšou kondíciou potrebovali na rovnaký relatívny pokles rizika približne o 30 až 50 minút pohybu týždenne viac než tí vo veľmi dobrej forme.
Pri približne 20-percentnom poklese rizika potreboval človek s nízkou kondíciou okolo 370 minút pohybu týždenne. Človeku s vysokou kondíciou vychádzalo približne 340 minút. Rozdiel nie je priepastný, ale dobre ilustruje, prečo jedno univerzálne číslo nemusí platiť pre každého rovnako.
Vedci sa pozreli aj na samotnú kondíciu nezávisle od toho, koľko sa človek hýbal. Každý 1 ml/kg/min VO₂max navyše oproti hodnote, ktorú by model očakával podľa pohybovej aktivity a ďalších faktorov, bol spojený približne s dvojpercentným poklesom rizika kardiovaskulárnych príhod.
Za týmto rozdielom môžu byť genetické predispozície, vývoj organizmu v mladosti alebo dlhodobé zmeny vyvolané tréningom, napríklad zmeny na srdci či lepšie fungovanie ciev. Štúdia však neukázala, ktorý z týchto faktorov mal najväčší podiel.
Význam kondície podporila aj genetická časť výskumu. Geneticky predpokladaná vyššia kardiorespiračná kondícia bola spojená s nižším rizikom srdcového zlyhania. Pri genetických ukazovateľoch samotnej fyzickej aktivity už výsledky také presvedčivé neboli. Autori preto stavajú závery o množstve pohybu najmä na údajoch zo sledovania účastníkov.
150 minút nie je zbytočných, len to nemusí byť maximum
Zo štúdie nevyplýva, že 150 minút pohybu je zbytočných. Autori túto hranicu naďalej považujú za rozumné univerzálne minimum. Prínos videli pri rôznych úrovniach kondície.
Vyšší objem pohybu bol spojený s ďalším poklesom rizika. Neznamená to, že pod 560 minútami cvičenie „nefunguje“.
Rovnako by bolo chybou hovoriť o 560 až 610 minútach ako o novom zdravotníckom odporúčaní. Ide o hodnoty vypočítané z modelu, pri ktorých vedci pozorovali viac než 30-percentný relatívny pokles rizika.
Deväť hodín pohybu? Zatiaľ len výsledok modelu
Výskum má aj svoje limity. Ide o observačnú štúdiu, takže z nej nemožno dokázať, že samotné pridanie ďalších hodín pohybu priamo spôsobí uvedený pokles rizika. Ľudia, ktorí sa viac hýbu, sa môžu od ostatných líšiť aj množstvom ďalších vecí.
Účastníci UK Biobank navyše nemusia dokonale predstavovať celú populáciu. Kondíciu vedci odhadovali z cyklistického testu, nešlo o klasické maximálne laboratórne meranie VO₂max. Do hlavnej analýzy tiež rovnakým spôsobom nezahrnuli sedavý čas ani ľahšiu fyzickú aktivitu.
Autori preto chcú vysoké objemy pohybu overiť aj v ďalších výskumoch. Dôležité bude zistiť, či je takýto režim dlhodobo reálny a bezpečný, najmä u starších ľudí.
Súčasné odporúčanie 150 minút tak zatiaľ nikam neodchádza. Výsledky skôr otvárajú priestor pre presnejšie odporúčania podľa kondície a zdravotného stavu. Ak sa dnes človek nehýbe takmer vôbec, 150 minút týždenne je stále veľmi slušný cieľ. Kto túto hranicu zvláda bez problémov, môže mať z ďalšieho pohybu ešte väčší úžitok.
