Je na čase prepisovať učebnice, hovoria astronómovia: Veľkosť najikonickejšej planéty v sústave sme odhadli zle
Nové dáta sondy Juno naznačujú, že Jupiter má inú veľkosť, než sme doteraz predpokladali.
Nové merania planéty Jupiter odhalili, že najväčšia planéta v našej slnečnej sústave je trochu menšia a plochejšia, než vedci predpokladali desaťročia. Sonda Juno, ktorá skúma Jupitera od roku 2016, poskytla rádio dáta, vďaka ktorým odborníci dokázali presnejšie určiť rozmer a tvar planéty.
Predtým sa vedci spoliehali na šesť starých meraní z misií Voyager 1 a 2 a Pioneer 10 a 11, ktoré sa uskutočnili pred približne 50 rokmi. Tie boli založené na rádio signáloch, no nespĺňali dnešné štandardy presnosti. Juno dokázala nasnímať oveľa viac dát, najmä posledné dva roky, a umožnila tak upraviť odhady rozmerov Jupitera na presnosť približne 400 metrov v každom smere.
„Pravdepodobne budeme musieť prepísať naše učebnice,“ povedal Yohai Kaspi z Weizmann Institute of Science v Izraeli: „Veľkosť Jupitera sa samozrejme nezmenila, ale spôsob, akým ju meráme, áno.“
Ako vedci merali obrovskú planétu
Výskumníci sledovali, ako rádio signály zo sondy Juno prechádzajú Jupiterovou atmosférou a ohýbajú sa skôr, než planéta úplne zablokuje signál. Tento efekt im umožnil zohľadniť aj silné vetry na planéte, ktoré mierne menia tvar gázového obra. S týmito údajmi vedci dokázali vypočítať polomer Jupitera od pólu po stred na 66 842 km, čo je približne o 12 km menej než predtým. Polomer na rovníku sa upravil na 71 488 km, teda o 4 km menej.
„Tých pár kilometrov má význam,“ doplnil Eli Galanti, expert na plynné obry zo Weizmann Institute of Science: „Aj malé zmeny polomeru umožňujú našim modelom vnútorného zloženia Jupitera lepšie sedieť s gravitačnými dátami a meraniami atmosféry.“
Nové merania tvaru a polomeru nie sú dôležité len pre kartografiu. Sonda Juno už skôr naznačila, že Jupiter nemá pevné kamenné jadro ako Zem, ale tzv. „fuzzy core“, teda rozptýlené jadro. Spresnenie polomeru potvrdzuje, že ťažké prvky v jadre sú zmiešané s tekutým kovovým vodíkom až do polovice polomeru planéty. To úplne mení teóriu o vzniku Jupitera, zrejme v ranom štádiu pohltil inú obrovskú protoplanétu.
Jupiter ako „tekutá“ guľa
Jupiter sa okolo svojej osi otočí za necelých 10 hodín. Táto extrémna rýchlosť spôsobuje obrovskú odstredivú silu, ktorá planétu doslova „rozťahuje“ na rovníku. Kým rozdiel medzi rovníkom a pólmi na Zemi je len 0,33 %, na Jupiteri dosahuje až 7 %. Nové dáta umožnili vedcom presne oddeliť vplyv rotácie od hlbokých atmosferických prúdov, takže presne vidíme, ako sa tvar Jupitera mení vďaka rýchlemu obratu.
Neprehliadni
Hoci rozdiely medzi starými a novými meraniami sa zdajú malé, majú veľký význam pre modelovanie vnútra planéty. Jupiter je pravdepodobne prvou planétou, ktorá vznikla v našej slnečnej sústave. Štúdium jeho štruktúry umožňuje vedcom pochopiť, ako sa formovali aj ostatné planéty, vrátane Zeme.
„Tento výskum nám pomáha chápať, ako sa planéty tvoria a vyvíjajú,“ vysvetľuje Kaspi: „Pozorovaním vnútra Jupitera sa približujeme k tomu, aby sme pochopili vznik celej slnečnej sústavy.“
Nové dáta tiež pomôžu interpretovať pozorovania iných gázových obrov mimo našej sústavy. Vedci už dokážu lepšie porovnávať planéty podobné Jupiteru v exoplanetárnych systémoch a odhadnúť ich vnútorné štruktúry.
