Facebook a Instagram mali vedome zarábať na podvodných reklamách, ktoré sa zobrazovali používateľom, tvrdí vyšetrovanie
Meta podľa investigácie Reuters vedome profitovala z podvodných reklám na Facebooku a Instagrame. Ilegálny hazard, pornografia a cloaking kampane z Číny jej mali priniesť miliardy dolárov, hoci vedenie o probléme vedelo.
Meta sa ocitá v ďalšej veľkej kontroverzii. Podľa investigácie Reuters spoločnosť vedome zarobila miliardy na podvodných reklamách na Facebooku a Instagrame, pričom mnoho z týchto reklám pochádzalo z Číny. Tieto reklamy propagovali ilegálne hazardné hry, pornografiu a iné nevhodné produkty. Len za minulý rok Meta podľa Reuters získala z Číny viac než tri miliardy dolárov z takýchto podvodných kampaní, čo predstavuje približne 19 % z celkových príjmov firmy z reklám v tej krajine.
Interné šetrenie Meta ukázalo, že takmer štvrtina reklám, ktoré sa zobrazili na jej platformách, pochádzala práve z Číny. Mnohé z nich cielili na používateľov v USA, Kanade či na Taiwane. Reuters už skôr uvádzala, že 10 % globálnych príjmov Meta pochádza z podvodných reklám.
„Objem týchto podvodných reklám nie je obhájiteľný, spoločnosť by mala problém riešiť urgentne,“ hovorí Rob Leathern, bývalý senior riaditeľ produktového manažmentu vo Facebooku.
Široký problém
Podvodníci pritom využívajú trik zvaný „cloaking“. Algoritmu Mety ukážu neškodnú stránku, napríklad s oblečením, ale keď na reklamu klikne reálny používateľ, systém ho presmeruje na nelegálny hazard alebo pornografiu. Takýto spôsob šírenia vyžaduje neustály monitoring reálnymi ľuďmi, presne na tom Meta šetrila, keď rozpustila svoj špeciálny tím na boj proti podvodom.
Systém Mety navyše cieli reklamy podľa algoritmického „lookalike“ modelu, čo znamená, že ak jeden tínedžer klikne na podvodnú hru, reklama sa začne agresívne zobrazovať tisícom ďalších s podobnými záujmami. Podvod sa tak šíri virálne vďaka samotnej technológii platformy.
Meta kedysi vytvorila špeciálny tím, ktorý mal bojovať proti reklamnému podvodu na Facebooku, Instagrame a WhatsAppe. Tento tím dokázal počet podvodných reklám znížiť takmer o polovicu do konca roka 2024. Tím však neskôr zrušili po zásahu Marka Zuckerberga. Po jeho rozpustení sa počet podvodných reklám opäť výrazne zvýšil. Reuters naznačuje, že vedenie spoločnosti si uvedomovalo rozsah problému, ale nezasiahlo, pretože by to mohlo ovplyvniť príjmy.
Neprehliadni
Meta v reakcii uviedla, že tím bol pôvodne plánovaný ako dočasný a že Zuckerberg jeho zrušenie priamo nevyžadoval.
„Tímy, ktoré sa zaoberajú podvodmi a inými vysokorizikovými hrozbami, majú zvýšiť úsilie o elimináciu všetkých foriem podvodov na Facebooku, Instagrame a ďalších platformách Meta,“ povedal hovorca Andy Stone.
Miliardy na podvodných reklamách
Podľa expertov by naozaj efektívna obrana proti podvodom vyžadovala „war footing“, teda bojový stav. Znamenalo by to, že Meta by musela zmeniť svoj základný model „samoobslužnej reklamy“. Dnes môže ktokoľvek s kreditkou z Číny spustiť kampaň za milióny bez predbežnej ľudskej kontroly. Ak by firma zaviedla prísne overovanie podobné bankám, jej tržby by okamžite klesli a práve to je dôvod, prečo bol Zuckerbergov zásah taký kontroverzný, informuje TechSpot.
Európske a americké regulačné orgány v posledných rokoch upozorňujú na problém podvodných reklám a ich vplyv na digitálny trh. Meta pritom stále zostáva dominantnou platformou s miliardami používateľov, takže jej rozhodnutia o tom, ktoré reklamy zablokuje a ktoré nechá bežať, majú obrovský dopad. Štatistiky a interné dokumenty firmy ukazujú, že problém nie je malý a že vyžaduje systematické riešenie.
Celkový obraz ukazuje, že Meta dlhodobo čelí problémom s obsahom a reklamami, ktoré poškodzujú dôveru používateľov. Problém nie je len technologický, ale aj etický a finančný.
„Meta si nemôže dovoliť ignorovať škodlivé reklamy, pretože to ohrozuje dôveryhodnosť celej platformy,“ dodáva Reuters.
V podstate teda platí, že Meta má stále výzvy, ktoré treba riešiť, a hoci existujú opatrenia a tímy na boj proti podvodom, ich dočasný charakter a prioritizácia príjmov nad bezpečnosťou používateľov ukazuje, že riešenie bude vyžadovať väčšiu systematickosť a transparentnosť. Celá kauza zároveň pripomína, že aj gigantické firmy môžu profitovať zo škodlivého obsahu a že bez jasnej regulácie sa situácia nemusí sama zlepšiť.
