Európa môže zostať bez obrany. Rusko má náskok v hypersonických raketách, ktorý môže rozhodnúť konflikt
Európa rieši kritickú dilemu v obrane proti hypersonickým raketám, ktoré unikajú radarom a menia smer letu. Dva konkurenčné projekty bojujú o obmedzené financie, zatiaľ čo Rusko a Čína sú technologicky o krok vpredu.
Európa sa nachádza na križovatke, keď ide o ochranu proti hypersonickým raketám, zbraňam, ktoré letia viac než päťkrát rýchlejšie než zvuk a dokážu meniť smer prakticky kedykoľvek. Problém je, že tieto rýchlosti vytvárajú okolo rakety plazmový obal. Pri takých rýchlostiach dochádza k ionizácii vzduchu okolo rakety, čo pohlcuje rádiové vlny. Bežné radary ju takmer nevidia, vysvetľuje zdroj z obranného priemyslu. Interceptor sa preto musí spoľahnúť na infračervené senzory, ktoré zachytia tepelné stopy, nie klasický radar, informuje Interesting Engineering.
Európa má dva hlavné projekty, ktoré sa o túto úlohu bijú, HYDEF a HYDIS. HYDEF vznikol v roku 2022 pod španielskou Sener a technicky ho vedie nemecká Diehl Defence. HYDIS spustila o rok neskôr MBDA spolu s Airbusom, BAE Systems a Leonardom. Oba programy sa sústreďujú na zachytávanie hypersonických rakiet, no európsky trh je malý a financovanie oboch naraz sa stáva problémom.
„Vývoj jedného takéhoto systému stojí miliardy eur. Suma 110 miliónov eur, ktorú Komisia rozdelila na začiatku, je v zbrojárskom svete len vstupné do kasína,“ upozorňuje európsky diplomat.
Ak sa zdroje nezhustia, hrozí, že do roku 2030 nebude funkčný ani jeden systém, zatiaľ čo Rusko a Čína už budú mať tretiu generáciu rakiet.
Akou cestou sa Európa vyberie?
HYDEF aj HYDIS cielia na tzv. „blízky vesmír“, teda výšky 20 až 60 km. To je oblasť, kde tradičné raketové obrany ako Patriot nestačia, no vesmírne systémy typu SM-3 sú zase „príliš vysoko“. Európa sa snaží zaplniť túto medzeru, pretože nepriateľ ju môže využívať. A rozdiel medzi klasickou balistickou raketou a hypersonickým gliderom je zásadný. Balistická strela sa pohybuje po predvídateľnej trajektórii ako hodený kameň, hypersonická raketa sa však kĺže po okraji atmosféry a môže prudko meniť smer. Zatiaľ čo balistickú raketu vieš vypočítať, hypersonickú musíš „loviť“ po celej oblohe.
Obrany proti hypersonickým raketám už existujú, no zatiaľ sú v raných štádiách a ich efektivita je obmedzená. Spojené štáty testujú systémy ako SM-3 a THAAD, ktoré dokážu zachytiť niektoré typy vysokorýchlostných striel, ale ide prevažne o balistické rakety s predvídateľnou trajektóriou. Hypersonické glidery, ktoré menia smer a lietajú v „near-space“, predstavujú úplne inú výzvu. Aj keď testy ukazujú, že interceptory môžu raketu zničiť, tieto zásahy sa odohrávajú za ideálnych podmienok a s presne definovanou trajektóriou, v reálnom konflikte je situácia komplikovanejšia.
Neprehliadni
Európa je na tom zatiaľ menej pokročilo. Projekty HYDEF a HYDIS sa snažia vyplniť medzeru v obrane vo výškach 20 až 60 km, kde tradičné raketové systémy aj vesmírne obrany zlyhávajú. Vývoj však trvá a financovanie je roztrieštené, čo znižuje šance, že do konca dekády bude k dispozícii plne funkčný systém. V podstate platí, že obrany proti hypersonickým hrozbám existujú, no zatiaľ ide skôr o experimentálne alebo pilotné riešenia.
Efektivita týchto systémov sa ešte potvrdí až v reálnych podmienkach, keď budú schopné reagovať na neočakávané manévre rakiet v rôznych prostrediach a počas krízových situácií.
Európske tímy sa teraz musia rozhodnúť, buď sa spoja, alebo zabojujú o financie samostatne. Spojenie by síce zjednotilo know-how, no vyvolalo by tvrdé rokovania o vedení, rozdelení práce a duševnom vlastníctve. Ak sa budú pretekať samostatne, jeden program získa všetku podporu, druhý skončí bez financií.
„Obe riešenia si vyžadujú kompromisy, ale sústredenie zdrojov umožní efektívnejší vývoj a testovanie,“ hovoria analytici.
Dlhotrvajúci spor
Tento spor má hlboké korene. V roku 2022 Komisia prekvapila tým, že počiatočný kontrakt dala Sener-Diehl tímu namiesto MBDA, ktorý bol považovaný za favorita. MBDA reagovala právnymi krokmi a politickým tlakom vo Francúzsku, čo nakoniec viedlo k spusteniu HYDIS v roku 2023. Dvojité financovanie malo znížiť technologické riziká, ale teraz rozpočtová a strategická realita tlačí na rozhodnutie len pre jeden projekt.
Cieľ je jasný, zastaviť rakety, ktoré prinášajú novú hrozbu vo vzduchu aj v „blízkom vesmíre“. Hypersonické strely sa už nehodia na klasické radary, lietadlá ani vesmírne systémy.
„Rozhodnutia, ktoré prijmeme teraz, určia schopnosť Európy brániť sa proti týmto hrozbám v budúcnosti,“ dodáva zdroj z obranného priemyslu.
