Rusko si berie na mušku ďalší západný cieľ: Moskva tvrdí, že tento gigant narúša „národnú bezpečnosť“
Podľa informácií z Ruska už čoskoro môže v krajine skončiť aj Google, v rámci snahy odstrihnúť obyvateľov od globálneho internetu.
Rusko opäť sprísňuje pravidlá pre internet a tentoraz si berie na mušku jedného z najväčších hráčov. V Moskve sa čoraz hlasnejšie hovorí o tom, že Google môže v krajine skončiť úplne, nielen čiastočnými obmedzeniami, ale plným blokom služieb. Upozornili na to ruskí zákonodarcovia, ktorí tvrdia, že americký technologický gigant ohrozuje národnú bezpečnosť, píše Android Headlines.
Hlavným dôvodom má byť ukladanie dát ruských používateľov mimo územia Ruskej federácie. Podľa poslanca Andreja Svincova ide o vážny problém, pretože štát nad takýmito dátami stráca kontrolu.
„Ak sa údaje našich občanov nachádzajú v zahraničí, vytvára to priestor pre sledovanie aj ekonomický nátlak,“ vyhlásil Svincov.
Podľa neho takýto stav uľahčuje zavádzanie sankcií a poskytuje cudzincom citlivé informácie o domácom trhu.
Diskusia o blokovaní Googlu pritom neprebieha prvýkrát. Ruské úrady dlhodobo kritizujú služby ako YouTube, Gmail či Google Meet. Svincov dokonca naznačil, že aj videohovory cez Google Meet by mohli skončiť, ak firma nepristúpi na ruské podmienky. Tie sú jasné. Dáta ruských občanov musia zostať fyzicky uložené v krajine a podliehať miestnej legislatíve.
Rozdiel medzi službami Google a YouTube
Pri hrozbe úplného bloku je dôležité rozlišovať medzi produktmi. Google Search či Gmail a Disk by bolo technicky možné zablokovať priamo cez lokálnych poskytovateľov internetu (ISP), čo by však pre milióny používateľov znamenalo koniec e-mailovej komunikácie a pracovných nástrojov.
Neprehliadni
Horšie je to s YouTube. Rusko nemá domácu alternatívu s takým rozsiahlym archívom a používateľskou základňou, akú ponúka YouTube. Ak by Moskva platformu zablokovala, musela by podporiť vlastnú video službu, čo by bolo nákladné a technicky náročné. Taký krok by zároveň vyvolal veľkú nespokojnosť medzi ľuďmi, ktorí YouTube používajú denne.
Zákony o lokalizácii dát, ktoré nútia firmy ukladať ruské údaje doma, neslúžia primárne ochrane spotrebiteľa, ale umožňujú štátu priamejšie zasahovať do činnosti spoločností. Úrady môžu servery fyzicky zabaviť alebo vyžadovať odovzdanie údajov podľa miestnej legislatívy. Pre firmy je drahé prevádzkovať lokálnu infraštruktúru, čo ich robí citlivými na tlak zo strany štátu.
Cieľ odstrihnutia od západných aplikácií
Útoky na služby ako FaceTime, WhatsApp alebo Snapchat sú súčasťou širšieho projektu nazvaného Digitalizácia suverenity, niekedy „Suverénny Runet“. Cieľom je znížiť závislosť od západných technológií a presmerovať komunikáciu na domáce alebo štátom kontrolované platformy. Šifrovanie, ktoré znemožňuje štátu sledovať hovory, sa tak stáva problémom. Domáce alternatívy, napríklad aplikácia MAX, majú nižšie štandardy ochrany súkromia, ale umožňujú plnú kontrolu nad komunikáciou.
Tento tlak zapadá do širšieho obrazu. V Štátnej dume sa objavil nový zákon, ktorý sprísňuje pravidlá pre prenos osobných údajov do zahraničia. Jedným z dôsledkov je, že zahraničné firmy sa buď prispôsobia, alebo sa musia pripravovať na odchod z Ruska. Digitálny priestor sa tak postupne mení na uzavretý ekosystém, kde štát rozhoduje o tom, ktoré služby používať.
Zablokovanie FaceTime a tlak na MAX
V posledných týždňoch Rusko zablokovalo FaceTime a súčasne podporuje vlastnú aplikáciu MAX, ktorá má byť „bezpečnou“ alternatívou. Úrady tvrdia, že FaceTime umožňoval plánovanie trestnej činnosti, no nepredložili žiadne konkrétne prípady. Používatelia okamžite pocítili problémy. Hovory padali, spojenie nefungovalo spoľahlivo. MAX sa pritom musel predinštalovať na všetky nové zariadenia predávané v krajine a jeho popularita rástla.
„Šifrované hovory výrazne sťažujú dohľad,“ hovoria analytici.
Blokácia FaceTime a presun používateľov na MAX ilustruje, ako Rusko nielen obmedzuje západné služby, ale aj systematicky buduje vlastnú kontrolovanú digitálnu infraštruktúru. Pre firmy a jednotlivcov to znamená narušenú interoperabilitu a pre štát jednoduchší prístup k dátam a komunikácii.
