Strata až 20 rokov života: Závažné duševné ochorenia majú podobné následky ako 20 cigariet denne
Depresia, schizofrénia či bipolárna porucha môžu byť spojené so stratou 10 až 20 rokov života.
Fajčenie patrí medzi zdravotné riziká, proti ktorým štáty bojujú celé desaťročia. Cigarety zdražujú, na škatuľkách pribudli drastické fotografie a fajčenie postupne zmizlo z mnohých verejných priestorov. Pri niektorých závažných duševných poruchách pritom ľudia v priemere prichádzajú o podobný počet rokov života ako silní fajčiari. Niekedy dokonca o viac.
Ukázala to práca výskumníkov z Oxfordskej univerzity, ktorí analyzovali údaje od viac než 1,7 milióna ľudí s duševnými poruchami a vyše štvrť milióna úmrtí.
Schizofrénia môže skrátiť život o 20 rokov. Silné fajčenie približne o polovicu
Štúdia, publikovaná v časopise World Psychiatry, spojila výsledky starších systematických prehľadov a metaanalýz. Zo 407 relevantných prác výskumníci vybrali 20 s údajmi o úmrtnosti. Ďalších 14 publikácií použili pri údajoch o očakávanej dĺžke života.
Každá skúmaná duševná porucha bola spojená s vyššou celkovou úmrtnosťou než v bežnej populácii. Pri viacerých diagnózach sa riziko dostalo na úroveň silného fajčenia alebo vyššie. Autori zaň považovali najmenej 20 cigariet denne.
Ľudia so schizofréniou mali približne 2,5-násobnú úmrtnosť oproti referenčnej populácii. Pri bipolárnej poruche vychádzalo riziko na 2,0- až 2,3-násobok a pri silnom fajčení na 2,4- až 2,7-násobok. Autori pri týchto porovnaniach používali rozdielne štatistické ukazovatele, preto čísla nemožno postaviť vedľa seba úplne mechanicky.
Neprehliadni
Prepočet na roky je ešte výraznejší. Silné fajčenie sa spájalo so stratou približne ôsmich až desiatich rokov života. Pri schizofrénii išlo o desať až dvadsať rokov, pri bipolárnej poruche o deväť až dvadsať. Opakovaná depresia vychádzala na sedem až jedenásť rokov a problémy spojené s alkoholom a drogami na deväť až dvadsaťštyri rokov. Najvyššiu celkovú úmrtnosť mali poruchy užívania návykových látok a anorexia nervosa.
Novšie práce priniesli veľmi podobné čísla. Metaanalýza z roku 2022 v British Journal of Psychiatry vypočítala pri bipolárnej poruche priemernú stratu 12,89 roka potenciálneho života. Analýza z roku 2023 v eClinicalMedicine, ktorá zahŕňala viac než 12 miliónov pacientov, uviedla 15,4 strateného roka pri poruchách osobnosti a schizofrenickom spektre, 16,6 roka pri poruchách príjmu potravy a 20,4 roka pri poruchách užívania návykových látok.
Duševné ochorenie často komplikuje aj liečbu fyzických chorôb
Dr. Seena Fazel z Katedry psychiatrie Oxfordskej univerzity spája vysokú úmrtnosť s viacerými faktormi. Psychiatrickí pacienti majú častejšie problémy s alkoholom a drogami, pri niektorých diagnózach prudko rastie riziko samovraždy a horší môže byť aj prístup k starostlivosti o telesné zdravie.
Fazel upozorňuje aj na stigmu. Fyzické problémy človeka s psychiatrickou diagnózou nemusia dostať rovnakú pozornosť. Pritom práve srdcové ochorenie, cukrovka, rakovina či iná telesná choroba môže rozhodnúť o jeho prognóze.
Duševné ochorenia môžu zhoršovať priebeh srdcových chorôb, cukrovky aj rakoviny. Fazel preto kritizuje príliš ostré oddeľovanie psychiatrickej a fyzickej starostlivosti. Pacienti so závažnými duševnými problémami sa navyše nemusia k liečbe dostať tak efektívne ako ostatní.
Užívanie alkoholu a drog problém ešte prehlbuje. Závislosť od alkoholu a iných návykových látok poškodzuje telo a komplikuje liečbu ďalších chorôb. Aj preto patrili poruchy užívania návykových látok medzi diagnózy s najvyššou úmrtnosťou.
Pri depresii či bipolárnej poruche rastie riziko samovraždy násobne
Hraničná porucha osobnosti, depresia, bipolárna porucha, užívanie opioidov, schizofrénia a anorexia boli spojené s viac než desaťnásobným rizikom samovraždy oproti bežnej populácii. Rovnakú hranicu prekročila aj porucha spojená s užívaním alkoholu u žien.
Samovraždy však nevysvetľujú celý rozdiel v dĺžke života. Metaanalýza bipolárnej poruchy z roku 2022 pripísala prirodzeným príčinám smrti približne 5,94 strateného roka a neprirodzeným 5,69 roka. Významnú časť predčasných úmrtí teda tvoria aj telesné ochorenia.
Najvyššie riziká vychádzali často z hospitalizovaných pacientov
Autori štúdie otvorene priznávajú limity svojich dát. Z 20 zahrnutých systematických prehľadov malo sedem nízke hodnotenie kvality, dvanásť stredné a iba jeden vysoké. V časti prác chýbalo testovanie publikačného skreslenia alebo dôkladnejšie vyhľadávanie sivej literatúry.
Veľa údajov pochádzalo od hospitalizovaných pacientov, teda často od ľudí s ťažším priebehom ochorenia. Pri niektorých diagnózach preto môže byť riziko nadhodnotené. Mimoriadne vysoké hodnoty samovražednosti pri anorexii a hraničnej poruche osobnosti napríklad pochádzali zo vzoriek s vysokým podielom hospitalizovaných pacientov.
Schizofrénia ukázala iný obraz. Medzi hospitalizovanými a ambulantnými pacientmi sa rozdiel v úmrtnosti nepotvrdil. Pri depresii zas vychádzalo zvýšené riziko aj z komunitných dát.
Desať či dvadsať stratených rokov preto nie je odpočet, ktorý sa spustí po stanovení diagnózy. Ide o priemerný rozdiel medzi veľkými skupinami ľudí a osud konkrétneho pacienta môže vyzerať úplne inak.
Proti fajčeniu štáty zasiahli. Vedci žiadajú podobný prístup aj pri duševných poruchách
Porovnanie s cigaretami si výskumníci vybrali zámerne. Keď sa ukázalo, koľko ľudí fajčenie zabíja, prišli zákazy reklamy, varovania na obaloch, vyššie dane, obmedzenia fajčenia aj pomoc pri odvykaní. Fazel pripomína, že úmrtnosť spojená s fajčením začala klesať.
Oxfordská univerzita v tlačovej správe uviedla, že približne každý štvrtý človek vo Veľkej Británii zažije počas roka nejaký problém s duševným zdravím. V čase vzniku práce fajčilo približne 21 % britských mužov a 19 % žien. Tieto štatistiky zahŕňajú celé spektrum psychických ťažkostí, nielen závažné diagnózy ako schizofrénia či bipolárna porucha. Ukazujú však, akú veľkú časť populácie duševné zdravie zasahuje.
Silné fajčenie sa spája so stratou približne ôsmich až desiatich rokov života. Pri schizofrénii výskumníci uvádzajú desať až dvadsať rokov, v prípade bipolárnej poruchy deväť až dvadsať. Na cigarety sme odpovedali desaťročiami prevencie a verejnozdravotných opatrení. Práve podobnú vážnosť žiadajú oxfordskí vedci aj pri závažných duševných poruchách.
