VIDEO: Ruský bombardér Su-24M v hodnote miliónov zničili dva drony Hornet. Jeden stál iba 11-tisíc dolárov
Ukrajinské drony Hornet zasiahli ruský bombardér Su-24M na letisku Saky. Jeden z nich mal stáť iba 11-tisíc dolárov.
Ruský bombardér Su-24M nestihol vzlietnuť. Na letisku Saky v okupovanom Kryme sa pripravoval na bojový let proti Ukrajine, keď k nemu prileteli dva útočné drony jednotky Omega. Prvý zasiahol nos lietadla, druhý udrel do oblasti palivových nádrží. Ukrajinská Národná garda tvrdí, že stroj zničili priamo na zemi.
Za útokom stáli príslušníci bojového potápačského oddielu Centra špeciálneho určenia Omega. Operáciu potvrdil na Telegrame veliteľ ukrajinskej Národnej gardy generálmajor Oleksandr Pivnenko. Drony podľa neho zaútočili práve vo chvíli, keď sa bombardér pripravoval na ďalšiu bojovú misiu.
Najväčšiu pozornosť však priťahuje cena útoku. Veliteľ samostatného potápačského oddielu Omega Vitalij Kravčuk s volacím znakom Krava uviedol, že jeden použitý Hornet stojí približne 10 000 až 11 000 dolárov. Su-24M má hodnotu v miliónoch.
„Zasiahlo ho 10 000 dolárov, povedzme maximálne 11 000. Cena lietadla je v miliónoch,“ povedal Kravčuk v rozhovore pre Army FM.
Drony boli dva. Nie je pritom jasné, či išlo v oboch prípadoch o rovnakú verziu Hornetu. Aj pri cene 11-tisíc dolárov za kus by však celý útok vyšiel približne na 22-tisíc. Za bombardér schopný niesť tony munície je to pre Rusko bolestivo nevýhodný obchod.
Hornet za 11-tisíc dolárov doletí až 150 kilometrov
Uvádzaných 10 000 až 11 000 dolárov je podľa Defense Express na túto kategóriu nezvyčajne málo. Výrobca Swift Beat však cenu verejne nepotvrdil. Zatiaľ stojí na Kravčukovom vyjadrení.
Neprehliadni
Hornet nemá veľa spoločného s jednoduchými FPV dronmi, ktoré operátor riadi cez okuliare niekoľko kilometrov od frontu. Je to malé bezpilotné lietadlo určené na údery hlboko v tyle. Udávaný dolet dosahuje 100 až 150 kilometrov a maximálna rýchlosť približne 200 kilometrov za hodinu. Pri štarte váži okolo 15 kilogramov, rozpätie krídel má 2,2 metra.
Nesie hlavicu s hmotnosťou 1,5 alebo 4 kilogramy. Použiť môže nálož typu EFP, pri ktorej výbuch vytvaruje kovové jadro a vyšle ho proti cieľu, prípadne trieštivo-trhavú hlavicu.
Rozdiel vidno aj na cene konkurencie. Nemecký Helsing HX-2 má Ukrajinu stáť približne 17 000 eur za kus, teda okolo 19 500 dolárov. Ruský Lancet X-52 údajne vychádza na 40 000 dolárov, výkonnejší X-51 až na 68 000.
Ako dokáže letieť viac než 100 kilometrov bez spoľahlivého GPS?
Defense Express pri Hornete spomína vizuálnu navigáciu a systém na rozpoznanie a zachytenie cieľa. Presnú architektúru Swift Beat nezverejnil. Nevieme teda, aký procesor, kameru ani algoritmus dron používa.
Pri podobných strojoch môže vizuálna navigácia fungovať tak, že spodná kamera sleduje terén a palubný počítač ho porovnáva s mapou uloženou v pamäti. Systémy známe ako DSMAC alebo terrain matching hľadajú zhodné cesty, budovy, rieky či okraje polí. Ďalšou možnosťou je VIO, teda visual-inertial odometry. Tá spája obraz z kamery s údajmi z gyroskopu a akcelerometra a priebežne počíta, kam sa dron posunul.
Výpočty prebiehajú priamo na palube. Dron preto nemusí každú sekundu posielať obraz operátorovi ani sa úplne spoliehať na GPS, ktoré ruské rušičky dokážu potlačiť alebo oklamať. Ak stratí satelitný signál, môže pokračovať podľa terénu a údajov zo svojich senzorov.
Nie je však potvrdené, že Hornet používa práve DSMAC, VIO alebo konkrétny AI akcelerátor. Ide o technológie, ktoré by vysvetľovali uvádzanú schopnosť vizuálnej navigácie. Verejné údaje zatiaľ nejdú hlbšie.
Ukrajinci tri dni overovali, či mieria na skutočný Su-24M
Úderu predchádzala trojdňová príprava. Omega študovala priestor letiska, plánovala trasu a vyberala náhradné ciele pre prípad, že by sa drony k bombardéru nedostali.
Samotné nájdenie lietadla nestačilo. Rusi na základniach používajú makety, poškodené stroje aj lietadlá, ktoré už nedokážu vzlietnuť. Omega preto konzultovala identitu Su-24M s ukrajinským letectvom a Bezpečnostnou službou Ukrajiny.
Defense Express uvádza, že Hornet dokáže cieľ zachytiť pomocou palubného hardvéru a softvéru. V praxi môže ísť o automatické rozpoznávanie objektov v obraze, známe ako ATR. Algoritmus nehľadá iba „lietadlo“, ale konkrétne tvary trupu, krídel alebo polohu stroja na stojánke.
Či Hornet používal aj termovíziu, nevieme. Termálny senzor by síce mohol odhaliť teplý motor, kabínu alebo inú stopu po príprave na štart, žiadny z dostupných zdrojov však takúto výbavu nepotvrdzuje. Rovnako nie je známe, či technici pred misiou upravovali senzor, navigáciu, hlavicu alebo komunikačný systém.
Hornet letel viac než 100 kilometrov. Spojenie s operátorom zostáva záhadou
Let na vzdialenosť presahujúcu 100 kilometrov otvára ďalšiu otázku. Bežný FPV videosignál by takú trasu pri zemi a cez ruské rušenie spravidla nezvládol.
Možností je niekoľko. Dron mohol používať smerovú anténu a dátový spoj na nižšej frekvencii, ktorá má dlhší dosah. Signál mohol prenášať aj ďalší dron vo väčšej výške, ktorý fungoval ako opakovač. Teoreticky prichádza do úvahy satelitné spojenie alebo úplne autonómny záverečný let bez nepretržitého videa.
Ktoré riešenie použila Omega, zostáva utajené. Zverejnené zábery dokazujú, že jednotka mala obraz z kamery, nie však to, či ho operátor sledoval naživo počas celej trasy. Video sa mohlo uložiť priamo v drone a preniesť až v určitej fáze útoku.
Potápačský oddiel Omega už dávno nebojuje iba pod vodou
Otázka, ktorá napadne asi každému: prečo ruský bombardér napadli práve bojoví potápači?
Potápačský oddiel je súčasťou centra Omega, jeho príslušníci však nepôsobia iba pod vodou. Vykonávajú špeciálne operácie, prieskum a pracujú s bezpilotnými systémami. Nič zároveň nenaznačuje, že operátori stáli priamo pri letisku alebo sa na Krym dostali po mori.
Pivnenko pripomenul, že údery na vzdialenosť viac než 100 kilometrov vykonávajú aj jednotky 1. zboru Národnej gardy Azov a 2. zboru Chartija. Ich cieľmi sú logistické trasy, muničné sklady, veliteľské stanovištia, protivzdušná obrana, vojaci aj lietadlá.
Su-24M je nadzvukový taktický bombardér s meniteľnou geometriou krídla. Môže niesť riadené aj neriadené bomby, strely vzduch-zem a ďalšiu presne navádzanú muníciu. Rusko tieto stroje používa proti ukrajinským pozíciám a infraštruktúre.
Rusko stratu bombardéra zatiaľ nepotvrdilo
Ukrajinská Národná garda hovorí o definitívnom zničení lietadla. Video zachytáva oba zásahy a výbuchy, nie však to, čo zostalo z bombardéra po útoku.
Z týchto záberov nemožno nezávisle určiť, či Su-24M úplne vyhorel, alebo ho Rusi ešte dokážu opraviť. Moskva stratu stroja verejne nepotvrdila. Skutočný rozsah škôd môžu ukázať až satelitné zábery alebo fotografie zo základne.
Pre ruské velenie je nepríjemné už to, že sa dva pomerne lacné drony dostali až k bombardéru pripravenému na štart. Hornet nemusí trafiť zakaždým. Rusko však musí byť pripravené zakaždým.
