Drobné zvukové vlny v „srdci“ Slnka naznačujú zvláštnu zmenu. Naša hviezda sa možno začína správať inak
Vedci analyzovali takmer 40 rokov dát zo Slnka a našli zvláštnu zmenu. Magnetická aktivita sa môže presúvať bližšie k povrchu, čo je dôležité aj pre predpovede vesmírneho počasia.
Slnko, naša najbližšia hviezda. Svetlo z neho k nám putuje približne 8 minút. Je tu s nami od počiatku našej planéty a bude tu ešte miliardy rokov po nás. No za ten čas sa nám ho nepodarilo poriadne spoznať. Stále nie úplne vieme, ako vlastne funguje a čo sa v ňom odohráva. Teraz ale vedci prišli s novým pohľadom na správanie Slnka, ktorý môže zmeniť naše chápanie. Ukazuje sa, že vnútorný rytmus tejto hviezdy sa za posledné desaťročia postupne mení, a to spôsobom, ktorý bežné povrchové pozorovania nedokázali zachytiť. Zistenia vychádzajú z analýzy jemných oscilácií vnútri Slnka. Podľa odborníkov to môže mať význam aj pre predpovedanie takzvaného vesmírneho počasia.
Práve to totiž ovplyvňuje náš moderný svet viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Výkyvy slnečnej aktivity dokážu narušiť fungovanie satelitov, navigačných systémov či elektrických sietí. Preto sa vedci už dlho snažia lepšie porozumieť tomu, čo tieto zmeny poháňa a ako ich možno predvídať. Slnko prechádza približne jedenásťročnými cyklami, počas ktorých jeho aktivita rastie a potom opäť klesá. V období maxima sa častejšie objavujú slnečné erupcie či výrony koronálnej hmoty, ktoré vysielajú do vesmíru prúdy nabitých častíc. Tie po zásahu Zeme spôsobujú geomagnetické búrky a známe polárne žiary, no zároveň predstavujú riziko pre technologickú infraštruktúru.
Povrch Slnka nehovorí všetko o tom, čo sa s ním deje
Doteraz sa vedci pri sledovaní týchto cyklov spoliehali najmä na pozorovanie javov na povrchu Slnka, napríklad slnečných škvŕn. Tento spôsob však poskytuje len časť obrazu. Podstatné procesy totiž prebiehajú hlbšie pod povrchom, kde sa formuje a reorganizuje magnetické pole hviezdy. Práve na toto sa zamerala najnovšia štúdia, ktorá využila metódu známu ako helioseizmológia. Ide o sledovanie vĺn, ktoré sa šíria vnútrom Slnka a nesú informácie o jeho štruktúre. Medzinárodný tím vedcov analyzoval takmer štyridsať rokov dát zo siete teleskopov BiSON. Vďaka tomu získal unikátny pohľad na vývoj slnečného vnútra naprieč viacerými cyklami.
Výsledky ukázali, že zmeny súvisiace so slnečným cyklom sa postupne sústreďujú bližšie k povrchu Slnka. Magnetická aktivita sa podľa vedcov akoby stláča do čoraz plytšej oblasti tesne pod viditeľným povrchom. Tento trend je podľa nich čoraz výraznejší a najnovší, 25. slnečný cyklus, vykazuje obzvlášť silné známky týchto zmien.
„Slnko má svoj vlastný rytmus, ktorý riadi jeho magnetickú aktivitu a tým aj vesmírne počasie,“ vysvetlil vedúci výskumu Bill Chaplin z Univerzity v Birminghame.
Ako však dodáva, tradičné ukazovatele sledujúce povrch hviezdy nedokážu zachytiť všetky dôležité zmeny. Podľa neho existujú náznaky, že Slnko môže postupne prechádzať do iného režimu správania. Vedci sa pri analýze zamerali na takzvané p-módové oscilácie. Tie si môžeš predstaviť ako globálne zvukové vlny, ktorých frekvencie sa menia v závislosti od magnetickej aktivity. Rozdelením týchto vĺn do viacerých frekvenčných pásiem dokázali „nazrieť“ do rôznych hĺbok pod povrchom Slnka a sledovať, ako sa jeho vnútorná štruktúra menila od roku 1987 až po súčasnosť.
Neprehliadni
Aktuálny slnečný cyklus ukazuje zvláštny rozpor medzi povrchom a vnútrom Slnka
Porovnanie týchto údajov s tradičnými ukazovateľmi prinieslo niekoľko prekvapení. Ukázalo sa napríklad, že vzťah medzi vnútornými osciláciami a povrchovou aktivitou sa od slnečného cyklu 23 výrazne zmenil. Zároveň sa potvrdilo, že štrukturálne zmeny sú dnes sústredené v relatívne tenkej vrstve, približne tisíc kilometrov pod viditeľným povrchom Slnka. Zaujímavý je aj pohľad na aktuálny slnečný cyklus. Kým podľa tradičných povrchových ukazovateľov môže pôsobiť slabšie, dáta z helioseizmológie naznačujú, že z pohľadu niektorých vnútorných procesov môže byť porovnateľne silný ako predchádzajúce cykly. To znamená, že povrchové pozorovania nemusia vždy verne odrážať skutočný stav hviezdy.
„Vzťah medzi vnútornými osciláciami a povrchovou aktivitou sa v posledných cykloch zreteľne zmenil,“ upozornila Sarbani Basuová z Yaleovej univerzity.
Podľa nej tieto zmeny nemožno vysvetliť len slabším magnetickým poľom. Skôr naznačujú, že dochádza k hlbšej reorganizácii toho, ako je magnetická aktivita vnútri Slnka uložená. Vedci chcú vo výskume pokračovať, kľúčové bude totiž dlhodobé pozorovanie. Práve nasledujúce roky, vrátane budúceho 26. slnečného cyklu, ukážu, či ide o trvalý trend alebo len dočasnú odchýlku. Každopádne je to pokrok, vďaka ktorému sme zas o krok bližšie k tomu, aby sme lepšie pochopili našu najbližšiu hviezdu aj s jej náladami.
