Dožiť sa 117 rokov a nemať typické choroby staroby: Vedci odhalili paradox najstaršej ženy sveta
Dožiť sa 117 rokov bez vážnych chorôb nie je bežné. Prípad najstaršej ženy sveta ukazuje, že vysoký vek nemusí automaticky znamenať rozpad tela a prečo starnutie neprebieha u každého rovnako.
Dožiť sa 117 rokov a pritom neskončiť roky pripútaná k posteli nie je zázrak. Je to paradox. Väčšina ľudí si extrémny vek automaticky spája s chorobami, rozpadom tela a stratou samostatnosti. Príbeh biologicky preskúmanej najstaršej ženy sveta však ukazuje, že vysoký vek a zlé zdravie nemusia kráčať spolu. A práve tento rozpor je to, čo robí tento výskum zaujímavým.
Vedci sa detailne pozreli na telo Maria Branyas, ktorá zomrela v roku 2024 vo veku 117 rokov. Nešlo o sentimentálnu spomienku ani o hľadanie elixíru večného života. Išlo o tvrdé dáta zo vzoriek krvi, slín, moču a stolice, porovnané s bežnou populáciou. Výsledky štúdie sú ale menej pohodlné, než by si želali fanúšikovia jednoduchých receptov na dlhovekosť.
🕊️ Nejstarší člověk na světě, španělka Marie Branyas Morena, zemřela ve věku 117 let. Byla to také nejstarší žena, co se zotavila z covidu a celkově 8. nejstarší člověk všech dob. pic.twitter.com/paOM6dEAzK
— blesk (@blesk_cz) August 20, 2024
Staré telo, ktoré sa správalo mladšie
Z biologického pohľadu bolo jasné, že Branyas bola extrémne stará. Jej teloméry, teda ochranné konce chromozómov, boli výrazne skrátené. Krv niesla znaky toho, čo by sa dalo zjednodušene nazvať starnutím krvi, čoraz viac krviniek vznikalo z menšieho počtu „unavených“ kmeňových buniek. Imunitný systém už nefungoval podľa učebnice.
To všetko by u väčšiny ľudí znamenalo vysoké riziko vážnych chorôb. Lenže tu sa príbeh láme.
Neprehliadni
Prečo neprišli choroby, ktoré zvyčajne prídu
Napriek biologickému veku mala Branyas veľmi nízky zápal v tele, zdravý profil tukov v krvi a črevné baktérie, ktoré sa viac podobali na mikrobióm mladších ľudí. Jej bunky sa podľa epigenetických markerov správali mladšie, než by zodpovedalo jej veku.
Nešlo o náhodu ani o jeden „zázračný gén“. Výskumníci identifikovali viacero vzácnych genetických variantov spojených s ochranou srdca, mozgu a imunity. K tomu sa pridával stabilný metabolizmus a dlhodobo nízka úroveň zápalu. Výsledkom nebola večná mladosť, ale fakt, že sa vyhla mnohým chorobám, ktoré považujeme za neoddeliteľnú súčasť starnutia.
Keď sa ukáže, že známe ukazovatele klamú
Jedným z najprovokatívnejších zistení sú teloméry. Tie sa často prezentujú ako biologické hodiny života. V tomto prípade však nefungovali ako spoľahlivý ukazovateľ. Branyas mala teloméry extrémne krátke, no nikdy sa u nej nerozvinula rakovina.
Autori opatrne naznačujú, že v extrémnom veku môže mať krátky „životný cyklus“ buniek paradoxne ochranný efekt. Bunky sa jednoducho nestihnú nekontrolovane množiť. To neznamená, že teloméry sú nepodstatné. Znamená to len, že realita starnutia je zložitejšia, než sa často prezentuje.
Kam až sa dajú tieto zistenia posunúť
Treba byť férový. Ide o jedného človeka. Z tohto výskumu sa nedá vyrobiť návod na dlhovekosť ani zoznam doplnkov stravy. Na to by boli potrebné veľké a dlhodobé štúdie.
Jeho hodnota je inde. Ukazuje, že starnutie nie je jeden nevyhnutný proces, ale súbeh viacerých mechanizmov. Niektoré sa dajú držať pod kontrolou aj vo veľmi vysokom veku. Iné nie. A práve v tomto rozdiele sa láme kvalita života v starobe.
