Myslíš si, že tvoje telo starne rovnomerne? Tento test ti ukáže pravdu, ktorá ťa možno zaskočí
Vedci vyvinuli krvný test, ktorý dokáže určiť biologický vek orgánov a predpovedať riziko chorôb či dĺžku života. Najväčší dôraz sa kladie na mozog, ktorého stav môže ovplyvniť Alzheimerovu chorobu aj celkovú dlhovekosť.
Tím odborníkov na Stanforde vyvinul revolučný krvný test. Ten dokáže odhadnúť biologický vek orgánov. Podstatou testu je, že vysvetľuje, prečo niektorí ľudia starnú rýchlejšie ako iní. Zároveň vie predikovať riziko ochorení a dĺžku života.
Zistenia naznačujú, že biologický vek orgánov jednotlivca, predovšetkým mozgu, môže byť presnejším ukazovateľom zdravotných výsledkov ako chronologický vek. Aj ty počítaš svoj vek od narodenia? Orgány však v tele nestarnú rovnakou rýchlosťou.
„Vyvinuli sme indikátor založený na krvi, ktorý ukazuje vek vašich orgánov,“ povedal Tony Wyss-Coray, profesor neurológie a neurovied na Stanforde a hlavný autor štúdie publikovanej v časopise Nature Medicine.
Tím vedcov analyzoval vzorky pomerne veľkého množstva ľudí. Testu sa zúčastnilo až 44 498 účastníkov v rôznych vekových kategóriách. Ľudia mali od 40 až do 70 rokov. Pomocou laboratórnej technológie schopnej merať takmer 3 000 bielkovín v krvi sa vedci zamerali na bielkoviny spojené s 11 orgánovými systémami: mozog, svaly, srdce, pľúca, tepny, pečeň, obličky, pankreas, imunitný systém, črevá a tukové tkanivo. Vedci následne porovnávali hladiny bielkovín každého jedného človeka. Na základe toho vyvinuli algoritmus, ktorý priraďuje biologický vek každému orgánovému systému.
Ak sa bielkovinový profil orgánu odchyľoval o viac než 1,5 štandardnej odchýlky od priemeru, orgán bol klasifikovaný ako „extrémne starý“ alebo „extrémne mladý“. Približne tretina účastníkov mala aspoň jeden orgán v týchto extrémnych kategóriách a každý štvrtý mal viac orgánov, ktoré boli buď mimoriadne staré, alebo mimoriadne mladé. Štúdia ďalej zistila, že biologický vek konkrétnych orgánov silno predpovedal riziko rozvoja chorôb s týmito orgánmi spojených. Napríklad srdce s nálepkou „extrémne staré“ zvyšovalo pravdepodobnosť fibrilácie predsiení alebo srdcového zlyhania, zatiaľ čo staré pľúca predpovedali vyššie riziko chronickej obštrukčnej choroby pľúc.
Starý mozog mal vplyv na Alzheimerovu chorobu a jej rozvoj
Najvýraznejšie výsledky sa ukázali pri mozgu. Ľudia s extrémne starým mozgom mali až 3,1-násobne vyššiu pravdepodobnosť rozvoja Alzheimerovej choroby ako tí s normálne starnúcim mozgom. Naopak, tí s extrémne mladým mozgom mali riziko iba asi štvrtinové.
Neprehliadni
„Mozog je bránou k dlhovekosti. Ak máte starý mozog, máte zvýšenú pravdepodobnosť úmrtia,“ povedal Wyss-Coray. „Ak máte mladý mozog, pravdepodobne budete žiť dlhšie.“
Údaje ukázali, že extrémne starý mozog zvyšoval riziko úmrtia o 182 % počas 15 rokov, zatiaľ čo extrémne mladý mozog toto riziko znižoval o 40 %.
„Tento prístup by mohol viesť k experimentom na ľuďoch, ktoré budú testovať nové intervencie zamerané na predĺženie života podľa ich účinku na biologický vek jednotlivých orgánov u jednotlivcov,“ povedal Wyss-Coray.
Schopnosť odhadnúť biologický vek orgánov by mohla zásadne zmeniť prístup lekárov k starnutiu a chorobám. Je však nutné spomenúť, že v tejto chvíli je test stále dostupný len na výskumné účely. Vedci veria, že do komerčnej prevádzky ho dostanú v priebehu niekoľkých rokov. Medzitým sa zlepší aj diagnostika.
