Ani pravidelné cvičenie nemusí vymazať následky dlhého sedenia. Vedci ukázali prečo
Cvičíš, no väčšinu dňa presedíš? Nová štúdia ukázala, že ani lepšia kondícia nemusí ochrániť cievy v nohách pred účinkami dlhého sedenia.
Ráno si zacvičíš alebo po práci zájdeš do posilňovne, no zvyšok dňa stráviš za počítačom. Mnohí ľudia počítajú s tým, že pravidelný pohyb dlhé hodiny sedenia aspoň čiastočne vykompenzuje. Pri cievach v nohách to však nemusí stačiť.
Vedci z Dalhousie University otestovali, či lepšia fyzická kondícia ochráni cievy pred následkami dlhého neprerušovaného sedenia. Ani po 12 týždňoch intenzívneho tréningu sa to nestalo. Približne dve hodiny bez pohybu stále zhoršili schopnosť ciev v nohách rozširovať sa.
Kondícia išla hore. Ochrana pred sedením však neprišla
Do experimentu sa zapojilo 21 zdravých mladých dospelých. Jedenásť absolvovalo 12-týždňový program vysokointenzívneho intervalového tréningu, teda HIIT. Ďalších desať pokračovalo vo svojej bežnej fyzickej aktivite a tvorilo kontrolnú skupinu.
Vedci im pred začiatkom programu aj po jeho skončení zmerali aeróbnu kondíciu pomocou maximálneho záťažového testu na bicykli. Ultrazvukom zároveň sledovali podkolennú tepnu, ktorá vedie za kolenom a zásobuje krvou dolnú časť nohy.
Pri jednom z testov na päť minút obmedzili prietok krvi manžetou. Po jej uvoľnení sledovali, ako dobre sa tepna dokáže rozšíriť pri prudkom zvýšení prietoku krvi. Následne účastníci približne dve hodiny bez prerušenia sedeli.
Neprehliadni
Po 12 týždňoch boli výrazne fit. Cievy však sedenie zasiahlo rovnako
HIIT zabral. V trénujúcej skupine sa maximálna spotreba kyslíka zvýšila v priemere z približne 35,4 na 39,5 ml/kg/min. Po troch mesiacoch tak boli účastníci merateľne vo výrazne lepšej kondícii. V kontrolnej skupine podobnú zmenu vedci nezaznamenali.
Keď však ľudia znovu dve hodiny sedeli, cievy reagovali podobne ako pred tréningovým programom.
Dalhousie University uvádza, že schopnosť podkolennej tepny uvoľniť sa a rozšíriť sa po sedení zhoršila aj po tom, ako sa účastníci dostali do lepšej kondície. Rovnaký problém vedci videli aj v kontrolnej skupine.
Problém nebol len v endoteli. Horšie reagovalo aj svalstvo cievy
Vedci sledovali dva spôsoby, ktorými sa tepna rozširuje. Prvým bola takzvaná flow-mediated dilation, teda rozšírenie cievy závislé od endotelu. Endotel je tenká vrstva buniek na vnútornej strane ciev, ktorá pomáha regulovať ich priemer.
Druhý test sledoval rozšírenie cievy po podaní nitroglycerínu. Vďaka tomu mohli výskumníci posúdiť reakciu hladkého svalstva cievy nezávisle od endotelu.
Po dlhom sedení sa zhoršili oba ukazovatele. Dvanásť týždňov HIIT pritom veľkosť tohto poklesu významne nezmenilo. Lepšia aeróbna kondícia teda v tomto experimente neposkytla ochranu ani jednému z týchto mechanizmov.
Keď nohy stoja, mení sa prietok krvi v ich cievach
Keď dlho sedíš, svaly nôh prakticky nepracujú a cez niektoré tepny prúdi menej krvi. Mení sa aj takzvaný shear stress, teda mechanické pôsobenie prúdiacej krvi na stenu cievy.
Tento podnet súvisí s fungovaním endotelu a tvorbou oxidu dusnatého, ktorý pomáha cievam uvoľniť sa a rozširovať.
Predchádzajúci experiment rovnakého tímu už ukázal, že dlhé neprerušované sedenie znižuje prietok krvi a zhoršuje funkciu podkolennej tepny. Po približne troch hodinách sedenia klesol u 14 mladých zdravých ľudí pokojový prietok krvi touto tepnou v priemere z 57 na 32 ml za minútu.
Nový experiment išiel o krok ďalej. Vedci chceli zistiť, či sa proti tomuto problému dá vybudovať ochrana tréningom. Výsledky ukazujú, že lepšia kondícia sama nestačila.
Cvičenie pomáha, no dlhé sedenie tým nezmizne
Nie v takom širokom zmysle. Experiment mal iba 21 účastníkov a sledoval krátkodobú reakciu ciev po približne dvoch hodinách sedenia. Nezisťoval, či pravidelné cvičenie znižuje dlhodobé riziko infarktu alebo iných kardiovaskulárnych ochorení u ľudí so sedavou prácou.
Pravidelné cvičenie má pre telo množstvo prínosov a autori ho nespochybňujú. Lenže v tomto experimente ani lepšia aeróbna kondícia neochránila cievy v nohách pred účinkom dlhého sedenia.
Senior autor štúdie Derek Kimmerly preto upozorňuje, že tréning po práci nemusí byť náhradou za pohyb počas pracovného dňa. Pravidelné vstávanie zo stoličky môže riešiť iný problém než samotné zlepšovanie kondície. Aj pohyb môže mať výrazný vplyv na krvný tlak a zdravie ciev, no nie každý jeho typ pôsobí na telo rovnako.
Najhoršie sú hodiny sedenia bez jediného postavenia sa
Štúdia publikovaná vo Vascular Medicine sledovala 98 zdravých ľudí, ktorí približne týždeň nosili senzor zaznamenávajúci ich sedenie.
S horšou funkciou podkolennej tepny súvisel najmä čas strávený v sedavých blokoch dlhších než jednu hodinu a menší počet prestávok. Samotný celkový čas sedenia pritom nemal rovnakú súvislosť. Keďže išlo o pozorovaciu štúdiu, nemožno z nej tvrdiť, že dlhé bloky sedenia boli priamou príčinou.
Rozdiel teda môže byť v tom, či osem hodín presedíš takmer bez pohybu alebo sa počas nich pravidelne postavíš.
Ďalší experiment ukázal, že krátke pohybové prestávky môžu zhoršenie cievnej funkcie obmedziť. Dvadsať mladých ľudí sedelo tri hodiny. Pri druhej návšteve však každých 20 minút vstali a jednu minútu robili jednoduché polodrepy. Pri prerušovanom sedení sa cievna funkcia nezhoršila tak ako pri troch hodinách bez pohybu.
Aj britská NHS preto odporúča prerušovať dlhé obdobia sedenia ľahkou fyzickou aktivitou.
Ak teda pracuješ celý deň pred monitorom, posilňovňu netreba zahodiť. No ani dobrá kondícia nie je dôvodom zostať dve či tri hodiny bez jediného postavenia sa zo stoličky.
