Cvičenie mení celé telo, nielen postavu. Vedci ukázali, ktoré látky zo svalov ovplyvňujú mozog, imunitu aj cukor v krvi
Svaly pri pohybe uvoľňujú myokíny, ktoré ovplyvňujú mozog, imunitu, cukor v krvi aj zápal. Aj krátke pravidelné cvičenie preto mení telo viac, než sa zdá.
Väčšina ľudí si svaly spája hlavne so silou, športom alebo peknou postavou. Moderný výskum však ukázal, že svaly neplnia len mechanickú úlohu. V skutočnosti fungujú aj ako „chemická továreň“, ktorá počas pohybu produkuje látky ovplyvňujúce takmer celé telo.
Vedci tieto látky nazvali myokíny. Ide o špeciálne hormóny a signálne molekuly, ktoré svaly uvoľnia pri kontrakcii svalov a následne sa cez krv dostanú do mozgu, pečene, tukového tkaniva, kostí či imunitného systému. To je dôvod, prečo pohyb neovplyvní len kondíciu alebo spaľovanie kalórií, informuje portál The Conversation. Podľa vedcov sa vďaka nim zmenil pohľad na fyzickú aktivitu.
„Cvičenie nepôsobí len ako liek. Pre zdravie predstavuje biologickú nevyhnutnosť,“ hovoria výskumníci.
Každý jeden pohyb svalu má priamy vplyv na mozog aj imunitu
Najznámejší myokín nesie názov interleukín-6, skrátene IL-6. Telo ho síce vytvorí aj v pokoji, no počas intenzívneho pohybu jeho hladina dramaticky vyskočí. Vedci zaznamenali až stonásobný nárast. Táto látka následne zasiahne viacero systémov naraz. Pomôže pri spaľovaní tukov, ovplyvní hladinu cukru v krvi a zároveň podporí imunitný systém.
Výskumníci identifikovali najmenej deväť rôznych myokínov, ktoré priamo zasiahnu fungovanie imunity. Patrí medzi ne aj irizín alebo IL-15. Tieto látky podporia tvorbu imunitných buniek a zlepšia schopnosť tela rozpoznať problémy. Zároveň obmedzia chronický zápal, ktorý súvisí s cukrovkou, srdcovými chorobami aj metabolickými problémami.
„Každá svalová kontrakcia vyšle signály, ktoré regulujú vnútornú rovnováhu organizmu,“ upozorňujú autori.
Rozdiel je aj v tom, či cvičíme vytrvalostne alebo silovo
Ďalšie zo zistení uvádza, že svaly neuvoľnia vždy rovnaké látky, veľa závisí od konkrétneho typu pohybu. Pri silovom tréningu, teda pri cvičení s činkami alebo odporom, sa viac aktivujú látky súvisiace s rastom a obnovou svalov. Dôležitú úlohu zohrá napríklad IGF-1 alebo mechanizmy spojené s blokovaním myostatínu, ktorý obmedzuje rast svalovej hmoty. Tento typ pohybu zároveň podporí pevnosť kostí a regeneráciu tkanív.
Neprehliadni
Vytrvalostný tréning funguje trochu inak. Beh, bicykel alebo plávanie zvýšia hlavne hladiny IL-6 a irizínu. Tieto látky pomôžu so spaľovaním vnútrobrušného tuku, reguláciou energie aj komunikáciou s mozgom. Aj preto odborníci často odporúčajú kombináciu oboch druhov pohybu. Svaly vtedy vyšlú orgánom komplexnejšie chemické signály a telo získa širší efekt.
Silný efekt sa objavil aj v nervovom systéme. Vedci hovoria o osi, ktorá vytvára priamu komunikáciu medzi svalmi a mozgom. Dôležitú úlohu hrá látka BDNF, teda mozgový neurotrofický faktor. Táto molekula podporí tvorbu nových neurónov a zlepší schopnosť mozgu vytvoriť nové spojenia. Výsledok sa následne prejaví v pamäti, učení aj psychickej odolnosti.
Ďalší myokín, irizín, zvýši hladinu BDNF v hipokampe. Ide o časť mozgu zodpovednú za pamäť. Vedci zároveň spojili pravidelný pohyb s nižším rizikom kognitívneho úpadku a neurodegeneratívnych ochorení. Výskum ukázal, že mozog doslova „počúva“, čo mu svaly počas pohybu signalizujú.
Následne sa prispôsobí a posilní svoje funkcie. Aj preto fyzicky aktívni ľudia často zvládnu stres lepšie a udržia si vyššiu mentálnu výkonnosť. Rozhoduje však pravidelnosť, nie len víkendový výkon. Vedci upozorňujú aj na to, že tieto ochranné látky nezostanú v tele navždy. Hladina viacerých myokínov po skončení cvičenia pomerne rýchlo klesne. Niekedy už v priebehu niekoľkých hodín.
To vysvetľuje, prečo krátky pohyb každý deň často prinesie lepší efekt než jeden extrémny tréning za týždeň. Ak človek športuje len občas, telo dostane „dávku“ prospešných látok iba na krátky čas. Potom sa organizmus opäť vráti do stavu nízkej aktivity. Pravidelný pohyb naopak udrží hladinu ochranných faktorov stabilnejšiu.
Nemusí pritom ísť o profesionálny šport. Aj svižná chôdza, bicykel alebo kratšie domáce cvičenie môžu telu pomôcť výraznejšie než nárazové víkendové preťaženie.
Pravidelné cvičenie naučí telo lepšie hospodáriť s energiou
Pohyb výrazne zasiahne aj metabolizmus. Počas cvičenia IL-6 pomôže uvoľniť mastné kyseliny z tukového tkaniva, najmä z viscerálneho tuku v oblasti brucha. Práve tento typ tuku patrí medzi najrizikovejšie. Súčasne sa zlepší citlivosť na inzulín. Svaly následne efektívnejšie prijmú glukózu z krvi, čo pomôže pri regulácii cukru. Tento mechanizmus vysvetlil, prečo pravidelný pohyb výrazne zníži riziko cukrovky 2. typu.
Vedci prirovnali svaly k „metabolickému termostatu“. Podľa fyzickej aktivity totiž rozhodnú, kedy telo energiu uloží, využije alebo spáli.
Viac svalov pomôže s tvorbou ochranných látok, hlavne v staršom veku
Význam svalov ešte viac vynikne vo vyššom veku. S pribúdajúcimi rokmi totiž veľa ľudí začne strácať svalovú hmotu. Tento proces nesie názov sarkopénia. Nejde pritom len o slabšiu fyzickú silu, menej svalov znamená aj menšiu produkciu myokínov. Telo tak postupne prichádza o časť svojej prirodzenej „chemickej ochrany“.
Práve preto bývajú neaktívni seniori náchylnejší na zápaly, depresie, metabolické problémy či zhoršenie imunity. Udržiavanie svalovej hmoty tak neovplyvní len pohyblivosť, ale aj fungovanie celého organizmu. Vedci dnes čoraz častejšie opisujú svaly ako samostatný endokrinný orgán. Nejde teda len o tkanivo určené na pohyb, každá svalová kontrakcia vyšle do tela chemické signály, ktoré ovplyvnia mozog, metabolizmus, cievy aj imunitný systém. Aj obyčajná prechádzka alebo krátke cvičenie tak môžu telu pomôcť viac, než sa na prvý pohľad zdá.
