Desivá predpoveď laureáta Nobelovej ceny za fyziku: „Ľudstvo nemusí prežiť ďalších 50 rokov.“ Toto môže byť naša záhuba, tvrdí
Nobelista David Gross varuje, že riziko jadrovej vojny rastie a civilizácia môže mať pred sebou len niekoľko desaťročí. Problémom už nie sú len zbrane, ale aj slabnúce dohody a rastúca úloha AI.
Svet, alebo skôr naša civilizácia, čelí neustálym hrozbám. Predsa len, náš druh si už prešiel viacerými kolapsmi spoločenstiev a civilizácií. Dnes je však táto hrozba ešte väčšia. Niektoré krajiny vlastnia jadrové zbrane, ktoré v prípade neuváženého rozhodnutia môžu zničiť svet taký, aký poznáme, a zobrať so sebou „na druhý svet“ nielen nás. Do toho dramaticky rastie aj rozmach umelej inteligencie. Hoci, ako sme už neraz pripomenuli, stále nejde o AI v pravom slova zmysle.
Čoraz častejšie sa objavujú názory významných osobností, ale aj vedcov, že na AI nie sme pripravení, alebo že nás môže dokonca zničiť. Niektoré vlády ju už začali postupne využívať vo svoj prospech pri rôznych vojnových operáciách. Aj keď zatiaľ nejde o priamu účasť v bojoch v pravom slova zmysle, momentálne plní skôr akúsi „poradnú“ a analytickú funkciu. Je však pravdepodobné, že jej úloha v tomto sektore bude postupne rásť.
V nedávnom rozhovore internetového magazínu Live Science s významným vedcom Davidom Grossom, ktorý získal aj Nobelovu cenu za fyziku, sa hovorilo nielen o teórii strún, chápaní vesmíru a sveta ako takého, ale aj o budúcnosti ľudstva. A podľa jeho slov to s nami nevyzerá práve ružovo.
Vedec varuje pred zánikom sveta!
Vedec totiž tvrdí, že ak sa pozrieme na stav sveta dnes, nie je podľa neho veľmi pravdepodobné, že ľudia budú ešte o 50 rokov žiť v podmienkach, ktoré považujeme za normálne. Svoj odhad opiera predovšetkým o riziko jadrovej vojny.
Podľa neho je situácia horšia než v minulosti, pretože dohody o kontrole zbraní sa oslabujú alebo rovno zanikajú. Medzinárodné napätie rastie a veľmoci opäť vstupujú do nebezpečných pretekov v zbrojení. Gross otvorene hovorí o tom, že ročná pravdepodobnosť jadrového konfliktu môže byť okolo dvoch percent, čo by pri dlhodobejšom výpočte znamenalo priemernú „životnosť“ civilizácie len približne 35 rokov.
Neprehliadni
Tento odhad je, samozrejme, len orientačný, no jeho pointa je že ľudstvo sa podľa Grossa nachádza v období, keď si samo vytvára riziká s katastrofálnymi následkami. Upozorňuje, že svet už nemá také mechanizmy, aké existovali počas studenej vojny. Počet jadrových mocností je vyšší, dohody sú slabšie a politická komunikácia krehkejšia. Do toho vstupuje aj technologický faktor, teda čoraz rýchlejšie systémy umelej inteligencie, ktoré by sa podľa neho mohli stať súčasťou rozhodovania o použití zbraní. Gross varuje, že v krízovej situácii môže armáda prenechať rozhodovanie algoritmom len preto, že reagujú rýchlejšie než človek. Zároveň však pripomína, že umelá inteligencia môže robiť chyby, ktoré si človek nemusí všimnúť včas.
Hoci jeho slová znejú pomerne pochmúrne, nie sú úplne bez nádeje. Fyzik pripomína, že ľudstvo už v minulosti dokázalo reagovať na veľké hrozby. Ako príklad uvádza klimatickú zmenu. Hoci išlo o veľmi ťažký proces, vedcom sa podarilo presvedčiť verejnosť, že ide o reálny problém.
V prípade jadrových zbraní je to podľa neho ešte náročnejšie, no zároveň platí, že ide o hrozbu, ktorú vytvoril človek. A čo vytvoril človek, to vie aj obmedziť. Gross preto nevyzýva na beznádej, ale na obnovenie dialógu, medzinárodných dohôd a rozumné znižovanie rizika.
Má ľudstvo ešte šancu zmeniť sa k lepšiemu?
Jeho posolstvo je v podstate dvojité. Na jednej strane ukazuje, ako ďaleko sa dostala fyzika pri hľadaní hlbšej jednoty prírody. Na druhej strane pripomína, že všetky tieto vedecké ambície môžu zostať len na papieri, ak civilizácia nevyrieši vlastné existenčné hrozby. Gross tak nehovorí iba ako vedec, ktorý sa snaží porozumieť vesmíru. Hovorí aj ako človek, ktorý sa obáva, že najväčšou otázkou 21. storočia nemusí byť zjednotenie síl prírody, ale prežitie samotného druhu.
Ak je jeho odhad správny, ľudstvo má pred sebou niekoľko desaťročí na to, aby sa spamätalo. Ak nie, budúce generácie možno nikdy nedostanú šancu dozvedieť sa, či je teória strún pravdivá.
Grossov odkaz je preto vo svojej podstate jednoduchý. Vedecký pokrok nestačí, ak ho nesprevádza rozumná politika a zodpovednosť za celý svet.
